Milovníkom železničnej dopravy (hlavne z Nemecka) nie je pojem Borgwards der Sylter Inselbahn ničím neznámym. Rozhodli sme sa, že vás s týmto projektom zoznámime bližšie. Má totiž veľmi blízko k takzvaným autobusovým návesom, ktoré vám pravidelne predstavujeme na našom Facebooku. Poďme však poporiadku:
Po skončení druhej svetovej vojny boli vlaky Sylter Inselbahn v takmer havarijnom stave a až do roku 1952 patrili Spolkovej správe nehnuteľností ako nástupcovi britských okupačných mocností. S osobnou koľajovou dopravou čiastočne zápasili dieselové lokomotívy s vagónmi, ktoré predtým slúžili na koľajových systémoch Wehrmachtu a boli známe svojim slabučkým komfortom alebo vlaky poháňané parou, z ktorých posledná lokomotíva bola v prevádzke viac ako 50 rokov.
Nový riaditeľ Inselbahn a majiteľ Sylter Verkehrs-Gesellschaft, Ruy Prahl, bol kedysi prevádzkovateľom autobusov a mal nápad zostrojiť vlak na základe cestného vozidla, prívesného autobusu Borgward, ktorého bol vlastníkom. Vo vlastných dielňach s pomocou tímu mechanikov skonštruoval vlastné železničné vozidlo.
5. októbra 1952 sa na uskutočnila prvá jazda autobusového vlaku Borgwards der Sylter Inselbahn. Motorová (ťažná) časť bola skonštruovaná na základe modelu Borgward B4000 vo verzii ako ťahač, pre ktorý spoločnosť Köhler (Elmshorn) vyrobila železničné nápravy. Nadstavba – čiže vagón, bola novinka, využívajúca v tom čase komerčne dostupné komponenty z konštrukcie autobusov. Inselbahnwerkstatt v rýchlom slede umiestnil 5 takýchto vozidiel na koľajnice. Tieto sa navzájom mierne odlišovali svojim dizajnom. My si ich vďaka vzácnym snímkam môžeme pozrieť v galérii k tomuto článku.
