Po ukončení výroby prívesov Karosa D 4 začal výrobca od roku 1952 vyrábať nový typ Karosa B 40. Karoséria B 40 dizajnom vychádzala zo zadnej partie autobusu T 500 HB.
V 50. a 60. rokoch 20. storočia bol model Karosa B 40 neoddeliteľnou súčasťou hromadnej dopravy v Československu. Od roku 1956 preberajú výrobu Středočeské strojírny a prívesy sú naďalej produkované v pobočnom závode v Letňanoch. V premávke sa prívesy osvedčili a pre svoju nenáročnosť a výdrž boli vyraďované až v 70-tých rokoch. Z historického hľadiska sa jedná o posledný typ Československých osobných prívesov.
Konštrukcia a dizajn
Karosa B 40 bol dvojnápravový príves s oceľovou, samonosnou karosériou, ktorej vzhľad bol inšpirovaný „horskými“ autobusmi Tatra 500 HB. Koncepčne nadviazal na starší príves Karosa D 4. Karoséria bola tvorená elektricky zváranými lisovanými oceľovými profilmi, vonkajšok bol oplechovaný a interiér obložený drevovláknitými doskami. Predná náprava bola riaditeľná.
Príves mal jedny, ručne otvárané „búchacie“ dvere na pravej strane. Usporiadanie sedadiel sa líšilo v závislosti od miesta výroby. Modely z Karosy mali pozdĺžne lavice s jedným priečnym sedadlom v každom čele prívesu, čo poskytovalo 23 miest na sedenie a 17 na státie. Prívesy z Letňan, označené ako B 40 A, mali všetky sedadlá umiestnené priečne, s kapacitou 26 sedadiel a 13 miest na státie.
Výroba a prevádzka
Výroba vo Vysokom Mýte prebiehala v rokoch 1953 až 1957, prípadne až do roku 1959. Následne sa výroba presunula do Letňanských strojární, pravdepodobne v súvislosti so začiatkom sériovej výroby autobusov Škoda 706 RTO v Karose. V Letňanoch sa prívesy vyrábali až do roku 1962, niektoré zdroje uvádzajú aj rok 1964.
Prívesy B 40 boli hojne využívané na linkách ČSAD, najmä v priemyselných oblastiach, kde sa zapájali za autobusy počas prepravných špičiek. Uplatnenie našli aj v mestskej doprave, kde na najvyťaženejších linkách v mestách ako Ostrava, Pardubice, Plzeň a Zlín jazdili spojené dokonca aj s trolejbusmi. Tieto prívesy slúžili v bežnej prevádzke až do 70. rokov, kým ich nenahradili modernejšie vozidlá.
Foto: archív Daniel Greš, (kredit príslušní autori)
