Dnes  vás pozývame na cestu časom do roku 1952, kedy bol vyrobený autobus, aký Taliansko dovtedy nevidelo.

Krátka história značky

Spoločnosť Alfa Romeo bola založená 24. júna 1910 v talianskom Miláne . „Alfa“ je skratka jej pôvodného názvu „Anonima Lombarda Fabbrica Automobili“. „Anonima“ znamená „anonymná“, čo bola v tom čase právna forma spoločnosti, pretože bola založená anonymnými investormi. A Romeo? Ide o priezvysko majiteľa Alfy Nicolu Romea, ktorý továreň osem rokov po jej vzniku prevzal.

Alfa Romeo v priebehu rokov predstavila mnoho technologických noviniek a spoločnosť bola často medzi prvými používateľmi nových technológií. Napríklad vyskúšala jeden z prvých elektronických systémov vstrekovania paliva do motora. Počas svojich najlepších rokov bola značka známa hlavne vďaka vďaka športovým a pretekárskym automobilom. My sa však pozrieme do povojnových čias, kedy sa na cestách objavili autobusy Alfa Romeo 140A.

Štát zasahuje

V roku 1921 Banca Italiana di Sconto, ktorá finančne zastrešovala  továreň Alfa Romeo, skrachovala a vláda potrebovala podporiť príslušné priemyselné spoločnosti, medzi ktorými bola aj Alfa Romeo. Dialo sa tak prostredníctvom „Consorzio per Sovvenzioni sui Valori Industriali“. V roku 1933 došlo k reorganizácii štátneho vlastníctva pod hlavičkou talianskej štátnej priemyselnej organizácie Istituto per la Ricostruzione Industriale (IRI). Tá mala potom účinnú kontrolu nad výrobou v Alfa Romeo. Spoločnosť sa po druhej svetovej vojne usilovne snažila o návrat k ziskovosti a namiesto ručnej výroby luxusných modelov sa zamerala skôr na hromadnú výrobu malých vozidiel. No a keďže mala továreň skúsenosti s výrobou autobusov (napr. v roku 1931 to bol model s karosériou Varesina), už v roku 1950 zišiel z linky model 140A.Keďže Alfa Romeo bola štátom kontrolovaná spoločnosť, často podliehala politickému tlaku. A tak, ako tomu bolo aj v iných krajinách Európy, aj v Taliansku stúpol po vojne dopyt po autobusoch, resp. po prostriedkoch verejnej dopravy. Alfa Romeo sa stala súčasťou plánovanej pomoci napríklad pri industriálizácii zaostalého vidieka na juhu krajiny, či práve na rozvoji verejnej dopravy.

Dve verzie jedného typu

Čo sa týka verejnej dopravy, požiadavka bola vyrobiť autobusy pre pre Azienda Trasporti Milanesi (ATM) v Miláne. Za 8 rokov sa podarilo vyrobiť továrni takmer 130 autobusov. Pri ich výrobe používali karosérie SIAI-Marchetti v rokoch 1950 až 1951 (19 kusov), Macchi-Baratelli v rokoch 1952 až 1953 (30 kusov) a Macchi- Caproni v rokoch 1952 až 1958 (78 kusov). Všetky však boli vzhľadovo navzájom prakticky totožné, s výnimkou malých detailov. A tak možno aj práve preto niesli označenie Alfa Romeo 140A. Zaujímavosťou bolo , že sa vyrábali v dvoch veľkostiach. Ako klasický autobus aj ako kĺbový. Ten prvý bol  dlhý 12 metrov a mal tri nápravy. Kĺbový dosahoval dĺžku úctyhodných 22 metrov a mal 5 náprav. Autobus poháňal motor Alfa Romeo 163 s priamym vstrekovaním s objemom 12 517 cm3 (12 517 l) s výkonom 140 k pri 1700 ot./min alebo 163 k pri 2000 ot./min  a trojstupňovou mechanickou prevodovkou bez redukcie. 

Nedostatky sa prejavili takmer ihneď

Klasická verzia mala 32 sedadiel a kĺbová verzia 46. Väčšia konfigurácia mohla prepraviť 150 ľudí. Kým krátka verzia autobusu sa čoskoro stala typickým autobusom verejnej dopravy, prakticky používaným na každom type linky, horšie to bolo s verziou kĺbovou. Kameňom úrazu sa stala trojstupňová prevodovka bez redukcií a karoséria, ktorá sa počas prevádzky javila ako uvoľnená a hlučná. Na trojstupňovú prevodovku mali ťažké srdce vodiči aj pri krátkom autobuse, pri dlhom však šomrali oveľa viac. Manévrovateľnosť bola ťažká. Autobus mohol byť nasadzovaný prakticky len na priamočiare linky s veľkými polomermi zákrut na širokých cestách, čomu dopomohlo tak trochu nešťastné umiestnenie piatich náprav. Navyše, ak nebol autobus dostatočne obsadený, pri rozjazde sa celý „rozdrnčal“. V prevádzke však zostali tieto autobusy z väčšej časti až do roku 1964.

 

Namiesto záveru – ako vlastne vzniklo logo Alfa Romeo?

V júni 1910 sa Società Anonima Darracq premenovala na  Anonima Lombarda Fabbrica Automobili (ALFA) a pripravovala svoj prvý model s výkonom 24 HP. Správna rada požiadala hlavného inžiniera Giuseppe Merosiho, aby vytvoril odznak pre plášť chladiča nového automobilu. Merosi sa obrátil na svojich spolupracovníkov. Jeden z nich bol inšpirovaný erbom, ktorý videl na bránach Castello Sforzesco. A tak vytvoril návrh.

 Alfa Romeo obsahuje dva heraldické znaky, ktoré sa tradične spájajú s mestom Miláno : červeným krížom so znakom Milána a Biscione = veľkým hadom prehĺtajúcim človeka – znak domu Viscontiho, vládcu mesta v 14. storočí. Logo pôvodne navrhol v roku 1910 mladý taliansky návrhár z technickej kancelárie ALFA Romano Cattaneo.

 

Foto: alfaromeo-club.com