Po uverejnení článku o kyjevskom cestnom vlaku sa nám ozval náš fanúšik Mihaylo Cervak a poskytol nám doplňujúce informácie. Okrem toho v dnešnom článku prinášame aj veľmi málo známe fotografie.
Pred polstoročím bolo možné v mnohých sovietskych mestách pozorovať obraz autobusov a trolejbusov s prívesmi na ich trasách počas dopravnej špičky. Prívesy boli najčastejšie iné autobusy a trolejbusy rovnakého typu, len staršie, vyradené z prevádzky, s demontovanými motormi. Veľkých „harmoník“ Ikarus dodaných z Maďarska nebolo dosť a pracovníci dopravy si museli vystačiť s takýmito „improvizovanými prostriedkami“.
Do takýchto spojených vozidiel sa naozaj zmestilo dvakrát toľko ľudí. Ale ich rýchlosť (už aj tak skromná) sa pri dvojnásobnom zaťažení stávala dosť „ošemetnou“ a nie do každého kopca sa im podarilo vyjsť pre nedostatok energie….
Aktívny autobusový vlak
Potom v roku 1973 kyjevský inštitút «ГосавтотрансНИИпроект» na objednávku Ministerstva cestnej dopravy Ukrajinskej SSR vyvinul osobný cestný vlak. Ten pozostával z dvoch identických autobusov LAZ-695M, z ktorých každý mal vlastný motor! Spojenie prívesu sa ovládalo z kabíny predného autobusu pomocou pneumatických pohonov.
Aktívny cestný vlak Kyjev s mimoriadne veľkou kapacitou vyzeral veľmi sľubne: nevyžadoval novú karosériu ani nový motor. Zároveň ale prepravoval 130 osôb a mal veľkú výkonovú rezervu (celkovo 300 koní: na tie časy obrovské číslo!). Výkon, o akom sa iným autobusom mohlo len snívať bol dosiahnutý takto: Keď jeden motor „nestíhal“, použil sa aj motor druhého autobusu. „Vlak“ teda poháňali dva motory, z ktorých každý otáčal svoju hnaciu nápravu. Trakcia sa testovala v Kyjeve na trase 17 s veľkým stúpaním.
V čase mimo dopravnej špičky mal vodič odpojiť zadný „príves“ a prevádzkovať autobus sám až do večernej špičky. Potom by opäť zapriahol druhý autobus a jazdil by ako autobusový vlak.
Podivuhodné vozidlo bolo poslané do Moskovskej oblasti, do autopolygónu NAMI pri Dmitrove. Pri rýchlostiach do 50 km/h sa spojenie vo všeobecnosti osvedčilo, a to v akomkoľvek jazdnom režime. Ale s ďalším zvyšovaním rýchlosti začal príves „chodiť“ zo strany na stranu a čím bola cesta nerovnejšia, tým viac „utekal“. Okrem toho sa správanie spojenia prívesu dramaticky zmenilo pri preťažení (čo by bolo bežné počas dopravnej špičky). V dôsledku toho sa tento zaujímavý cestný vlak nesmel uviesť do reálnej prevádzky s cestujúcimi.
