Ako sa vo Francúzsku zrodila alpská autobusová turistika

Od polovice 19. storočia priťahovali reportáže prvých horolezcov, veľkolepé scenérie a liečivé účinky vysokohorskej medicíny do alpských údolí bohatých a privilegovaných turistov. Tieto regióny, spočiatku vyhradené len pre hŕstku dobrodruhov, sa stali dostupnými vďaka rozvoju železníc. Z Francúzskej strany Álp najmä vlakov spoločnosti Paris-Lyon-Méditerrané (PLM) a Société des Voies Ferrées du Dauphiné (VFD).

Na miestnu cestnú sieť, ktorá bola od nástupu železníc zanedbaná, verejné orgány zabudli: hlavné cesty v údoliach boli zle udržiavané, zatiaľ čo po priechodných trasách sa dalo prejsť len pešo alebo na muliciach.

Nové turistické centrum

V Grenobli bolo v roku 1889 zriadené prvé francúzske turistické informačné centrum. Veľmi rýchlo nadviazalo kontakt so železničnými spoločnosťami a prostredníctvom miestnych dopravných spoločností organizovalo kyvadlovú dopravu, výlety a exkurzie, ktoré kombinovali cestovanie po železnici a po ceste. Staré nepohodlné „patache“ nahradili konské „chars à bancs“, ktoré boli špeciálne určené pre turistov a ponúkali dobrý výhľad na krajinu. Na rozdiel od rýchlosti a modernosti vlaku boli tieto konské cestné spoje stále veľmi pomalé, najmä na trasách do kopca: ich priemerná rýchlosť nepresiahla 4 km/h! Čiže bežnú ľudskú chôdzu.

Patache okolo roku 1880. Vpredu je zapriahnutý „ťažný“ kôň, ktorý mu dodáva dodatočnú vzpruhu

Prvé automobily v Alpách

Od roku 1900 sa vydávali objavovať alpské cesty aj šťastní majitelia automobilov. „Tichá ľahkosť, s akou mechanický motor zdolával kopce, otvorila turistike nové obzory. Motorové vozidlo prekonalo výšku, rovnako ako sa prekonalo vzdialenosti. Vďaka automobilu s potešením a s vynikajúcim pocitom prechádzame najťažšie cesty. (…) Človek je unášaný skutočnou pohodou cez najkrajšie krajiny, ktoré sa pri rýchlosti 18 kilometrov za hodinu rozprestierajú pred jeho očami ako plátno diorámy.“ (Henry Ferrand – Du Léman à la mer).

Priekopnícke myšlienky pána Berlieta

K  vodičom-mechanikom v regióne Rhône-Alpes patril aj Marius Berliet. Známy konštruktér automobilov, úžitkových vozidiel a autobusov. Tiež bol vášnivým turistom po Alpách. So svojou rodinou pravidelne navštevoval Isère a Chamonix. Tieto výlety boli pre neho zároveň príležitosťou vyskúšať si svoje nové modely v náročnom teréne. Vozidlá Berliet, podobne ako iné značky z Lyonu, boli povestné vynikajúcou schopnosťou zdolávať kopce. Kým on išiel zatiaľ cestou väčších výletných automobilov, na obzore sa už črtala preprava motorovými omnibusmi, čo bolo v podstate už autobusy.

Marius Berliet za volantom

Prvé autobusy v horských priesmykoch

Úspech omnibusovej dopravy v nížinných oblastiach otvoril nové perspektívy pre osobnú dopravu. Niektorí výrobcovia a karosári vsadili na budúcnosť motorizovanej turistiky a prišli s modelmi vozňov s lavicami na automobilových podvozkoch, ktoré nazvali „výletné vozne“, neskôr „alpské autovozne“. Cestujúci sedeli na stupňovitých lavičkách, aby si mohli čo najlepšie vychutnať scenériu. Pred poveternostnými vplyvmi ich chránila strecha s baldachýnom, ale nemali žiadnu bočnú ochranu ani dvere.

Počas letnej sezóny 1905 premávali na 27 km trase medzi stanicou Moutier PLM a výletným centrom Pralognan (Vanoise) dva autobusy spoločnosti Magnat & Debon so sídlom v Grenobli. Podľa článku v časopise Omnia z roku 1906 to bola prvá oficiálna služba, ktorú železničná spoločnosť poskytla spoločnosti využívajúcej automobily.

Autobusy na podvozkoch De Dietrich s výkonom 16 – 18 HP museli denne absolvovať tri spiatočné jazdy po zlej ceste s prudkým stúpaním, pričom cestou zastavovali v troch mestách. Cesta trvala v priemere 2 hodiny v porovnaní s 5,5 hodinami pre konské povozy. Doprava bola úplne pravidelná a za 3 mesiace prepravila 3 700 cestujúcich. Priemerná spotreba paliva bola 34 l/100 km.

Napriek všetkému spoločnosť zaznamenala stratu, pretože cena sedadiel, ktorú stanovila spoločnosť PLM na základe predchádzajúcej konskej dopravy, bola príliš nízka na pokrytie nákladov, najmä neúmerne vysokých výdavkov na… údržbu a výmenu pneumatík!

Char à bans na podvozku Mors s výkonom 28 HP z roku 1906

Berliet nastupuje

Vozidlá výrobcu z Lyonu, ktoré boli povestné svojou odolnosťou a dobrými jazdnými vlastnosťami, už robili zázraky v horských oblastiach. Autobusy, ktoré Marius Berliet ponúkal od roku 1907, nemali automobilové podvozky, ale skutočné omnibusové podvozky vybavené zosilnenými komponentmi. Kolesá boli vybavené plnými gumovými pneumatikami Bergougnan, ktoré boli menej pohodlné ako vzduchové pneumatiky, ale oveľa pevnejšie a vhodné na jazdu po zlých cestách.

Berliet CAA: Všimnite si robustné zadné kolesá s plno gumovými pneumatikami

Jedným z prvých zákazníkov spoločnosti Berliet v Alpách bola grenobelská spoločnosť Repellin & Trafford, ktorá si objednala 5 desaťmiestnych omnibusov typu CAA s termínom dodania v júni a júli 1909. Tieto vozidlá poháňané 4-valcovým motorom mohli jazdiť rýchlosťou až 25 km/h. Autobusy Berliet CAA boli pridelené na výletnú dopravu do Grande Chartreuse z Grenoblu a na výletnú dopravu do Grands Goulets z Villard de Lans.

A tak sa v priebehu pár rokov zrodila alpská autobusová turistika.

Berliet CAA v službách Repellin & Trafford
Na ceste za dobrodružstvom!

Foto: Fondation BERLIET

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest