Výpočet krajín, do ktorých sa československá legenda Škoda 706 RTO vyvážala je naozaj veľký. Zaujímavé archívne fotografie pochádzajú z Kwame Nkrumah Ideological Institute, ktorý sídlil v meste Winneba v africkom štáte Ghana.
Kwame Nkrumah Ideological Institute bol oficiálne známy ako Inštitút politológie a ekonómie. Bol založený s cieľom podporovať socialistický vývoj v Ghane a zároveň celkovú dekolonizáciu Afriky. Tiež národnú nezávislosť, nakoľko takmer všetci Ghančania vo vtedajšej Nkrumahovej vláde boli vyškolení vo Veľkej Británií a v USA. Vrátane samotného prezidenta Nkrumaha
Inštitút vznikol v roku 1961 a jeho riaditeľom sa stal popredný aktivista Kodwo Addison. Bol to práve on, ktorý podpísal objednávku autobusov Škoda 706 RTO pre potreby tohto inštitútu. A tak sa naše autobusy ocitli v horúcej Afrike. „Horúcej“ aj v inom význame slova. Ghana totiž získala nezávislosť len pár rokov predtým.
Kto je kto?
Dr. Kwame Nkrumah bol prvým predsedom vlády a prvým prezidentom Ghany. Jeho prvá vláda ešte pod koloniálnou nadvládou Británie začala od 21. marca 1952 a trvala až do získania nezávislosti. Potom pokračovala ako prvá nezávislá vláda. Nkrumah nastúpil opäť do úradu 6. marca 1957. Od 1. júla 1960 sa Ghana stala republikou a Nkrumah sa stal jej prvým prezidentom.
Vo februári 1966 bola jeho vláda zvrhnutá vojenským pučom Rady národného oslobodenia.
Kodwo Addison, tiež známy ako Charles Afful Addison, bol ghanský politik a odborár. Bol členom parlamentu zastupujúcim volebný obvod Ateiku v rokoch 1965 – 1966. Pred príchodom do parlamentu pracoval na rôznych pozíciách na kongrese odborových zväzov v Ghane. V roku 1960 bol vymenovaný za administratívneho tajomníka Konferencie všetkých afrických národov. V novembri 1962 bol vymenovaný za riaditeľa Ideologického inštitútu Kwame Nkrumah, ktorý bol v tom čase vo Winnebe. Na tomto poste zotrval až do zvrhnutia Nkrumahovej vlády.
Cestou socializmu
Dekolonizovať Afriku a ísť cestou socializmu. Takéto plány otáčali kormidlom Ghany začiatkom 60. rokov. Jej obyvatelia pod tlakom obrovskej propagandy mali vnímať imperialistov ako zlo, ktoré zapríčinilo otroctvo a biedu ľudí tmavej pleti. Keďže to zažili na vlastnej koži, ani ich veľmi presviedčať nebolo potrebné.
Prezident Nikrumah to napriek všetkému nemyslel so svojim ľudom zle. Postavil na misky váh dve nezlučiteľné ideológie – kapitalizmus a socializmus. Keďže sám študoval vo Veľkej Británií, bol kapitalistickým spôsobom života „nasiaknutý“. A vedel, že tento systém nie je dokonalý. Po zvážení pre a proti sa rozhodol vybudovať v krajine socializmus. A Sovietsky zväz si takúto príležitosť k „vývozu“ marxizmu – leninizmu nenechal ujsť. Zapojil do deja aj ďalšie socialistické štáty.
Africká koncepcia
Súčasťou ambicióznej africkej koncepcie Československa na začiatku 60. rokov bolo prehlbovanie už nadviazaných vzťahov s Etiópiou a s „revolučnými“ režimami v Ghane, Guinei a Mali, ale aj zriaďovanie zastupiteľských úradov všade tam, kde to bolo možné, napríklad v Somálsku či v Togu.
Prečo práve Afrika? V prvom rade šlo o šírenie svetového komunizmu. Československo bolo akýmsi „zástupcom“ Sovietskeho zväzu. A to najmä v tých krajinách, ktoré nechceli priamo spolupracovať s vedúcou krajinou svetového komunizmu. Prípadne v krajinách, kde sa nechcel priamo angažovať ZSSR. Známy je napríklad moment z roku 1959, kedy sa rozhodlo, že ČSSR dodá do Guiney ako „dar československého ľudu a vlády“ výzbroj pre štyri vojenské prápory v cene asi 10 miliónov korún.
Do kariet však hralo aj to, že Československo stálo už v tom čase na špičke strojárskej a automobilovej výroby východného bloku. Vývoz autobusov „našej“ výroby (okrem iného) tak nebol ničím neobvyklým.
