Pri pohľade na smerovú tabuľu, ktorú má Ikarus 281 na titulnej fotografií za čelným sklom (KEŇA – UGANDA – ZAMBIA – TANZÁNIA) si možno neznalí povedia, že Maďari boli dobrí recesisti. To však nie je pravda. Vývozu Ikarusov pripisovali veľkú dôležitosť.
My sme narazili počas pátrania po autobusovej histórii na článok amerických novín New York Times z 5. decembra 1981, kde sa exportu Ikarusov venujú z hľadiska biznisu. Článok je tak zaujímavý, že sme sa rozhodli preložiť pre vás jeho najzaujímavejšie časti:
Pre starých Grékov bol Ikarus domýšľavý smrteľník, ktorý chcel lietať ako vták. Lietal však príliš blízko slnka, roztavil sa mu vosk, ktorý držal jeho podomácky vyrobené krídla. Ikarus spadol do mora. Pre obyvateľov miest v Sovietskom zväze, západnej Európe, Južnej Amerike a Afrike a najnovšie aj v americkom Portlande, Louisville aj v Kalifornii je Ikarus názvom maďarského autobusu, ktorý ich bez problémov dopravuje po meste.
Ikarus má ešte väčší význam pre exportné záujmy Maďarska. Štatistiky predaja autobusov sú dôkazom pozoruhodného úspechu tejto komunistickej krajiny v rozvoji konkurencieschopných odvetví, často v spolupráci so západnými spoločnosťami.
Maďarské spoločnosti, na čele s Ikarusom pomohli zvrátiť štyri roky deficitu tejto krajiny v obchodnej mene v celkovej hodnote 1,6 miliardy dolárov. Pričom v roku 1980 šlo Maďarsko do plusovej platovej bilancie dokonca s malým, no významným prebytkom.
Mattyas Timar, prezident národnej banky je jedným z hlavných architektov maďarského pokusu o rozvoj toho, čo nazýva „trhovo orientovaný socializmus“. V podstate upravený komunistický systém založený na konkurenčných záujmoch štátu, ale s priestorom aj pre malých súkromných podnikateľov.
V rámci systému špecializácie ťažkého priemyslu v krajinách východnej Európy sa Maďarsko rozhodlo stať sa hlavným dodávateľom autobusov v tejto oblasti. Hoci na počudovanie nemá vlastný automobilový priemysel. Napriek tomu je Maďarsko dnes najväčší európsky producent autobusov.
Podľa obchodného riaditeľa spoločnosti sa Ikarus vyrobil tento podnik v roku 1981 neuveriteľných13 000 kusov populárneho autobusu. S vyhliadkou, že v budúci rok sa produkcia zvýši približne o 700 kusov, nakoľko už v závere roku 1981 obchodné oddelenie Ikarusu predalo 80 percent plánovanej produkcie.
Plány na rok 1982? Východoeurópske krajiny majú na ten rok objednaných asi 9 000 autobusov. Pričom 6 000 až 7 000 pôjde do Sovietskeho zväzu. Zvyšok sa bude predávať v celej západnej Európe, na Strednom východe a v rozvojovom svete. Často na základe dohôd o spolupráci s miestnymi spoločnosťami. Tieto dohody a predaj prinesú Maďarsku exportné príjmy približne 250 miliónov dolárov. Rozsah spoločných podnikov je pritom výhodný pre všetky strany.
Napríklad autobusy Ikarus predávané do Rakúska sú postavené na podvozkoch vyrobených rakúskou inžinierskou skupinou Steyer. Švédsko objednáva autobusy Ikarus postavené na podvozku Scania. Irak vyrába autobusy Ikarus v tamojších továrňach a podobné závody sa stavajú v Angole a Mozambiku.
Podobne ako v prípade iných veľkých štátnych spoločností v Maďarsku sa riadenie v Ikaruse od priemyselných reforiem v rokoch 1968 a 1980 teší veľkej miere autonómie, vďaka ktorej boli manažéri zodpovední za ziskovosť svojich podnikov a podporovali zdieľanie zisku. Tento stav sa týka tiež ďalších maďarských spoločností. Napríklad firma Rába, ktorá zásobuje spoločnosť Ikarus, predala motorové súčiastky v hodnote 33 miliónov dolárov takým spoločnostiam, ako sú International Harvester, Eaton a Steiger Tractor. Tento rok začne predávať vysokovýkonné nápravy do tovární General Motors v Británii a Spojených štátoch na základe osobitnej dohody, ktorá mu umožnila prístup k niektorým technológiám GM.
Zdroj: nytimes.com
