Ako Ceaușescu vystrašil Američanov, alebo prečo boli rumunské autobusy vybavené raketami?

Dnes sa prenesieme do času, kedy vodcovia západných krajín verili, že rumunský diktátor nariadil vybavenie autobusov verejnej dopravy raketami . V skutočnosti autobusy jazdili na metán, ktorý bol uložený v „raketách“ na stropoch. Bol to experiment 80-tych rokov, ktorý v skutočnosti nepriniesol želané výsledky. Aké bolo zdôvodnenie? Úspora paliva, ako to mal Ceaușescu rád. Ale ukázalo sa, že to nebolo schodné riešenie, keďže autobusy museli jazdiť veľmi nízkou rýchlosťou. Poďme však po poriadku.

Je naozaj pravda, že zvláštnu kapitolu autobusovej dopravy v Európe tvorili špeciálne vozidlá na prepravu osôb, premávajúce v Rumunsku, ktoré vyzerali z diaľky ako bojové vozidlá armády s valcovými raketami na strešnom nosiči. Pravda bola taká, že k ich pohonu prispieval okrem nafty stlačený zemný plyn. A ten si vozili so sebou v dvoch a viacerých „bombách“ na streche.

Veľkolepý návrat plynového pohonu

Rumunsko malo a má obrovské zásoby zemného plynu vrátane zásob v teritoriálnych vodách Čierneho mora. Okrem zemného plynu má však Rumunsko tiež bohaté skúsenosti aj s prispôsobovaním klasických motorov na „hybridnú“ prevádzku so zemným plynom. Tým sa nielen dramaticky znižujú emisie znečisťujúcich látok, ale aj náklady na prevádzku vozidla. Hlavne preto, že je cena plynu oveľa nižšia ako nafty či benzínu.
Testovanie používania plynu ako paliva v osobných automobiloch dopadlo veľmi úspešne a tak sa už len čakalo, kedy sa objavia autobusy s plynovým pohonom. Prvé také kroky sa uskutočnili v Rumunsku v 60. rokoch 20. storočia. V tom čase bolo v krajine otestovaných veľa vozidiel Bucegi a Carpaţi (SR 113 a SR 131), ktoré jazdili na plyn.

A čo autobusy?

Autobusy, ktoré sa vtedy najčastejšie používali k testovaniu nového systému pohonu motora boli väčšinou staré 20 ročné „kraksne“. Tie boli upravené tak, aby fungovali so zmesou tekutého paliva + alternatívneho zemného plynu. Takto sa upravilo niekoľko autobusov a potom nastal viac ako 10 ročný útlm. Prišli však 80. roky a s nimi veľkolepý návrat plynového pohonu u autobusov. Myšlienka používania plynových autobusov v Rumunsku sa zrodila v Târgu-Mureş v roku 1982, oficiálna prezentácia sa uskutočnila na medzinárodnom veľtrhu v Bukurešti o rok neskôr. Prvými plynovými autobusmi v Rumunsku boli TV 20, potom Roman 112 v Targu Mures.

V jednoduchosti je krása

Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia rumunskí inžinieri z ústredia ministerstva automobilovej dopravy vyvinuli dômyselný systém. Ten umožnil autobusom so vznetovými motormi používať zmes nafty a zemného plynu. Táto myšlienka sa rýchlo ujala a hlavne v transylvánskych okresoch (kde sa nachádzajú zásoby metánu) sa prevádzkovala mestská a medzimestská osobná doprava najmä s autobusmi jazdiacimi na zemný plyn.
Princíp bol jednoduchý: motor sa naštartoval „na naftu“ a potom sa vstreklo iba toľko nafty, aby sa zapálila zmes vzduchu a plynu nasávaného do valcov.

Emisie na úrovni Euro 6


Prezident krajiny Nicolae Ceaușescu bol nadšený, že sa dosiahli úspory. Autobusy znečisťovali oveľa menej ovzdušie a štátu brali oveľa menej peňazí za palivo. Výhodou jazdy na takýchto autobusoch bola okrem skutočnej úspory paliva tiež tvorba oveľa nižších emisií ako má dnes klasický vznetový motor Euro 6 (v tej dobe však ešte takéto normy neexistovali).
Samozrejme, vyskytli sa aj problémy, pretože podvozok a karoséria autobusu neboli navrhnuté tak, aby uniesli ďalšiu hmotnosť plynových nádrží namontovaných na streche. Niekedy sa stalo, že od záťaže praskli čelné sklá a bočné okná, ale to boli problémy, ktoré bolo možné rýchlo vyriešiť.
Keby decembrová revolúcia v roku 1989 bola o rok alebo dva neskôr, Rumunsko by celú svoju cestnú dopravu zameralo na alternatívne plynné palivá. 

Foto: transurbansatumare.ro, realitatea.net, etimpu.wordpress.com

Fotogaléria

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest