1910 – 1950: Štyridsať rokov štýlových autobusov v Nemecku

Všetko sa to začalo v pondelok 18. marca 1895 skoro ráno o šiestej hodine. Vtedy začal premávať prvý omnibus na svete na 15 km trati Siegen – Weidenau – Netphen – Deuz.  Vozidlo, ktoré vyrobila spoločnosť Benz & Cie., ponúkalo miesto pre 6 pasažierov, v prípade potreby sa tam mohli vtesnať ďalší dvaja. Vodič sedel vonku s ďalšími dvoma cestujúcimi.

Benzínový motor tohto autobusu mal výkon 5 koní a považoval sa za dostatočný. Na trase však boli dve stúpania, kde sa ukázalo, že tých 5 koní je málo. A cestujúci museli vystúpiť a tlačiť. Napriek tomu mala táto autobusová linka úspech. K 1. júlu si lístok zakúpilo už 10 600 ľudí. Z výťažku 3100 mariek bol dokonca zakúpený druhý autobus. Žiaľ, neodvratne prišla zima a v decembri musel byť tento prvý pokus o zriadenie autobusovej linky zastavený. Dôvodom boli kolesá. Boli zo železa s tvrdým gumovým poťahom, ktorý v zime spôsoboval problémy, pretože sa neustále šmýkal z hladkého ráfika.

Trvalo ešte desať rokov s početnými viac či menej úspešnými pokusmi spoločnosti Benz & Cie, kým bolo možné vybudovať v Nemecku stabilné autobusové spojenie.

Nech to nevyzerá, ako kočiar!

Na prelome storočí sa zdalo, že automobilový ošiaľ nebude mať vôbec prudký nástup. Vozidlá stále vyzerali ako koče a motoristi museli byť veľkí nadšenci, aby vydržali nepriaznivé podmienky cesty autom. Boli potrebné nové nápady. To sa ešte viac odzrkadlilo v prvých dekádach 20. storočia vo vzťahu k dizajnu autobusov. Dalo by sa povedať, že na európskom kontinente patrili k priekopníkom štýlovosti autobusov Nemci. V spolupráci so spriatelenými švajčiarskymi a rakúskymi firmami dokázali vytvoriť vozidlá, za ktorými by sa človek otočil aj dnes.

Predstavíme si ich v malej chronológii.

Autobusy s prívesom

Pred zavedením obmedzenia dĺžky osobných vozidiel v roku 1960 boli autobusy s osobnými prívesmi v Nemecku veľmi populárne. A to od veľmi skorého obdobia. 

1. Saurer Omnibus s prívesom. 1910.

2. Saurer 4C-H CH1D-Großraumwagen a Carosserie Hess AG. 1943.

Typický povojnový príves. Kässbohrer PA 5 v cestovnej verzii. Verzia tohto prívesu pre mestské trasy bola určená pre 60 cestujúcich.

Autobusové návesy

Návesy pre cestujúcich neboli medzi Nemcami o nič menej populárne. Lídrom v predvojnovom Nemecku bola v tejto veci firma Kässbohrer, ktorá existuje dodnes.

1. Magirus. 1933

2. Mercedes LZ 8000. 1933

3. Boli aj luxusnejšie modely. 1934

4. Kässbohrer, 1939. Dĺžka – 18,7 m, cestujúci – 170 osôb. Rekordér v kapacite medzi autobusmi v tom čase.

Štvornápravové autobusy

1.Versare-Vierachser. 1925. Nádherný autobus. Benzínový motor sa používal ako generátor prúdu pre dva elektromotory inštalované v predných a zadných riaditeľných podvozkoch. Boli vyrobené štyri takéto autobusy.

2. Postavený v Munsteri. Motor Maybach, pohon zadnej nápravy.

Reichs-Autobahn-Omnibusse

V 30. rokoch sa v Nemecku začala výstavba diaľnic. Začiatkom 30. rokov navrhla spoločnosť Büssing-NAG koncepciu expresného autobusu určeného špeciálne na prepravu po nich. Po čase ju nasledovali aj ďalšie spoločnosti.

1. Obrázok z reklamnej brožúry spoločnosti Büssing-NAG. Autobus mal byť postavený s dvoma motormi s výkonom 140 koní, jeden vpredu a pracujúci na prednej náprave, druhý vzadu a pracujúci, napodiv, na zadnej náprave.

2. Projekt od MAN.

3. Krásny autobus zostrojil aj Mercedes-Benz – na základe existujúcich komponentov postavili dosť prozaický Mercedes O 3200. Tento autobus počas testovania dosiahol rýchlosť 120 km/h.

4. MAN-Fahrgestell Z 1 dosiahol maximálnu rýchlosť 130 km/h. Pritom bol len „vytuneným“ bežným autobusom.

5. Mercedes-Chassis LO 3750, upravený na použitie na Reichsautobahn (Ríšskych diaľniciach).

Autobusy s plynovým generátorom

…alebo „na drevo“. Hoci na výrobu plynu sa využívalo aj uhlie a rašelina. 
Od 1. októbra 1939 boli v Nemecku všetky autobusy s viac ako 16 miestami na sedenie násilne prevedené na plynové generátory. Pomerne rýchlo bol nemecký priemysel prebudovaný, aby vyhovoval novým požiadavkám a objavili sa autobusy, so strmými schodmi na strechu, odkiaľ kurič-vodič musel pravidelne hádzať palivo do ohniska. Palivové zásobníky boli umiestnené na streche.

1. „Tankovanie“ autobusu.

2. Ďalšou možnosťou bol plynový generátor na prívese, do ktorého sa palivo privádzalo flexibilnými hadicami.

Foto: Alternate history, www.omnibusarchiv.de.

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest