Okolie Ľubietovej sme v našich tipoch na výlet navštívili niekoľkokrát. Naposledy v súvislosti s vrchom Hrb (1 256 m), ktorý je považovaný za geografický stred Slovenska. Dnes sa vyberieme priamo do centra obce. Tu sa nachádza v priestoroch obecného úradu muzeálna miestnosť, ktorú sa oplatí navštíviť.
Obec Ľubietová je spätá s baníckou históriou a hutníctvom. Pre všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o zlatých dejinách Ľubietovej, ale aj o tradičných remeslách či kráľovských výsadách, bola zriadená Muzeálna izba.
Z histórie Ľubietovej
V minulosti bola obec Ľubietová jedným zo siedmich banských miest. V 19. storočí sa obec nazývala po maďarsky Libetbanya. Jej dejiny však siahajú hlboko do histórie.
🔹
Ľubietová a jej okolie bolo osídlené už v najstarších dobách, čomu nasvedčujú archeologické nálezy z prehistorickej doby. Najstarší archeologický nález pochádza z eneolitu. Bol objavený roku 1959 v malej vápencovej jaskynke nad osadou Huta. Skladá sa z niekoľkých kostených nástrojov a črepov, medzi ktorými vyniká pozoruhodný kostený nôž. Spolu s neolitickým nálezom bola objavená i lebka jaskynného medveďa.
Početné stopy po prehistorickom baníčení môžu svedčiť o záujme Kotínov, Kvádov a Rimanov o túto rudonosnú oblasť na úsvite historickej doby.
Osídlenci, ktorí sa v Ľubietovej natrvalo usadili, boli Slovania. Na územie Slovenska prichádzali v V. – VI. storočí. Slovania sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a remeslami, no od zvyškov pozostalých národov sa pravdepodobne oboznámili aj s ťažbou a spracovaním rúd. Hlbinnú ťažbu Slovania nepoznali a rudu ťažili povrchovým spôsobom – kopali jamy. O tejto činnosti svedčia najstaršie názvy častí ľubietovského chotára /Jamy, Jamešná/.
🔹
O Ľubietovej až do jej povýšenia na mesto, niet v listinách žiadnej zmienky. Rok udelenia mestských výsad je tak zároveň aj rokom prvej historickej zmienky.
Mestské výsady udelil Ľubietovej kráľ Ľudovít Veľký roku 1379 – zároveň ju obdaril predbežnými slobodami. Roku 1392 boli všetky práva rozšírené o právo slobodnej voľby mestského richtára. V nasledujúcich rokoch získava Ľubietová ďalšie výsady a rýchlo sa rozvíja. Roku 1384 kráľovná Mária obdarúva mesto právom mlyna, jatky a kúpeľného domu, roku 1405 a 1434 ho kráľ Žigmund oslobodzuje od platenia poplatkov a desiatkov patriacich ostrihomskému arcibiskupovi. Kráľovná Barbora oslobodila mesto od platenia mýta a kráľ Matej roku 1470 a 1471 od platenia akýchkoľvek poplatkov v celom Uhorsku. Kráľ Vladislav II. Jagelonský roku 1496 povoľuje ľubietovským občanom slobodný pohyb po celej krajine a roku 1519 kráľ Ľudovít II. voľné obchodovanie po celej krajine.
Baníctvo a hutníctvo
Slávu privilegovaného banského kráľovského mesta prinieslo Ľubietovej bohatstvo rúd. V minulosti sa v okolí ťažilo zlato, medené a železné rudy. Najvýznamnejšími medenými rudami ľubietovského revíru boli chalkopirit a tetraedrit. V súčasnosti sa tu v menšej miere nachádzajú druhotné minerály – malachit, azurit, euchroit, olivenit, pseudomalachit a libetenit, ktorého pamätným náleziskom je práve Ľubietová.
🔹
Dejiny Ľubietovej sú od najstarších čias nerozlučne späté s dejinami baníctva a hutníctva. Najväčšiu slávu jej v minulosti priniesla ťažba a spracovanie medených rúd. Roku 1433 Husiti zaútočili na bohaté banské mestá, aby oslabili moc svojho úhlavného nepriateľa Žigmunda. Pri tejto výprave bola zničená aj Ľubietová a jej baníctvo na 40 rokov takmer zaniklo. Na prelome 20. 30. rokov 15. storočia celú produkciu ľubietovských baní ovládol Ján Falbrecht. V nasledujúcich rokoch až do roku 1564 sa vo vlastníctve baní striedali ľubietovskí a banskobystrickí podnikatelia, potom prebrala správu nad baňami banská komora. Roku 1610 prebrala bane do vlastných rúk Ľubietová.
🔹
Nová významná etapa ľubietovského mediarstva sa začína roku 1642, jedine ľubietovská meď po vyčistení mala takú kvalitu, že sa hodila na výrobu mosadze, ktorá bola výhodnejšia, ako obchod s meďou.
Od roku 1700 sa medená ruda ťaží už len sporadicky a posledná zmienka o ťažbe medenej rudy je z roku 1872.
Po úpadku mediarstva si mesto našlo čiastočnú náhradu v ťažbe a spracovaní železnej rudy. Železiarstvo ale nikdy nedosiahlo takého rozkvetu ako mediarstvo.
Významným medzníkom vo vývoji ľubietoského železiarstva bol rok 1692, kedy tu bola postavená prvá vysoká pec v Uhrosku. Podľa niektorých archívnych prameňov boli v ľubietovskej maši uliate súčiastky na prvý parný stroj postavený roku 1722 v Novej Bani, ktorý slúžil na čerpanie vody z baní.
Remeslá
V období baníctva bolo 70 – 80 % obyvateľov Ľubietovej zamestnaných pri ťažbe a spracovaní rúd. S úpadkom baníctva sa začínajú vo väčšej miere venovať remeslám a poľnohospodárstvu.
Na banskú a hutnícku výrobu nadväzovali kováči, puškári, mečiari, nožiari, zvonoolejári.
Bohaté lesy v okolí poskytovali dostatok dreva nielen pre banské účely, ale aj pre potreby debnárov, stolárov, tesárov, kolárov. Debnári vyrábali sudy na pivo, víno, syr, gelety na bryndzu, korýtka.
Debnári, stolári, krajčíri, kováči a nožiari mali spoločný cech, podobne aj garbiari a obuvníci.
Starú tradíciu má v Ľubietovej hrnčiarstvo vďaka výskytu kvalitnej hrnčiarskej hliny. Hrnčiari vytáčali výrobky na kruhu hlavne v zime a s príchodom jari odchádzali predávať riad jednak po okolitých dedinách a jarmokoch, ale aj do vzdialenejších oblastí. Vyrábali najmenej 50 druhov výrobkov a používali štyri farby – bielu, hnedú, červenú a zelenú.
Po prvej svetovej vojne úpadok hrnčiarstva pokračoval a v polovici tohto storočia stará hrnčiarska výroba prakticky zanikla.
Muzeálna miestnosť
Nachádza sa na obecnom úrade. Vystavené exponáty predstavujú hrnčiarske remeslo. Históriu včelárstva zas prezentujú medomety či staré úle. Časy baníctva približuje korýtko, v ktorom sa vynášala ruda z baní, či banícke kahany.
Medzi exponátmi si môžu návštevníci pozrieť aj minerály, ktorými je obec známa. Nechýbajú ani informácie o siedmich kráľovských banských mestách a ich erby. Medzi najzaujímavejšie exponáty rozhodne patrí liatinová pec z 19. storočia, ktorá sa dá rozobrať na jednotlivé platne.
Muzeálna miestnosť je otvorená počas pracovných dní od 8:00 do 15:00 hodiny. Počas víkendu je potrebné sa vopred dohodnúť s pracovníkom úradu na telefónnom čísle 048/4195231.
Poloha
Obec: Ľubietová
GPS: 48.73033, 19.45692
Autobus: Priamy spoj > 610 Banská Bystrica-Slovenská Ľupča-Lučatín-Ľubietová-Strelníky-Povrazník, alebo linky 107 Zvolen-Banská Bystrica-Brezno, 110 Banská Bystrica-Podbrezová-Brezno, 606 Banská Bystrica-Slovenská Ľupča-Podkonice-Moštenica-Hiadeľ-Brusno-Pohronský Bukovec (zastávka Lučatín, rázcestie).
Mapa: klikni SEM, alebo na obrázok mapy:
Via: Ľubietová.sk
