Túra z Brusna do Lopeja vedie popri geografickom strede Slovenska

Dnešný tip na výlet bude plnením želania našich čitateľov, z ktorých nám niektorí napísali, aby sme sa raz čas venovali turistike aj pre tých náročnejších. Takže dnešný tip bude pre niekoho skôr skúškou fyzickej zdatnosti ako poznávania. Hoci pre bežných turistov bude krásne okolie Brusnianskych kúpeľov bohato stačiť, tí náročnejší môžu z Brusna prejsť až do Lopeja. Odhadom okolo 25 km pri prevýšení asi 700 metrov – to je už naozaj zdravý priemer. Túra má jedinú chybičku – jej časť vedie po nezáživnom asfalte. Pre mnohých je však  návratom do miest, kam v minulosti chodievali pomerne často a s ktorými sa im spája veľa spomienok. Na ceste z Brusna do Lopeja prejdete dolinou s názvom Peklo, ocitnete sa v strede Slovenska aj pri unikátnom tuneli vedľa vodopádov.

Brusno

Východzí bod túry sa nachádza v Brusne. Dedina je známa najmä kúpeľmi. Tie dodnes fungujú a liečebný dom Poľana patrí medzi naše najmodernejšie a obľúbené. Do prevádzky ho dali v roku 1985. Pozornosť by si však zaslúžila aj stará časť kúpeľov so zrubovými domami. Hoci zatiaľ pri porovnaní s inými slovenskými kúpeľmi, ktoré „nemajú majiteľa“, sa Brusno nerozpadúva, predsa sa len vynárajú obavy o ich ďalší osud. Mali by sme si uvedomiť, že ide o cennú kultúrnu pamiatku. Výhodou je, že do Brusna sa pohodlne dostanete našimi autobusmi.

Stará časť kúpeľov Brusno

Z histórie

Prvá známa zmienka o liečivom prameni v údolí Brusnianky pochádza z roku 1799. Začiatky kúpeľníctva v Brusne sa kladú do roku 1833, keď banskobystrická Banská komora schválila požiadavku lesného pojazdného zo Svätého Ondreja Andreja Kasanického na vybudovanie „kúpeľnej izby“. Dokončili ju v roku 1837, ale nemôžeme vylúčiť, že v liečivých vodách sa kúpali miestni obyvatelia už predtým. Najmä drevorubačom, uhliarom alebo baníkom dobre padlo osviežiť sa po tvrdej robote. Tento prvý kúpeľný dom vyhorel v roku 1859, ale už od dva roky na to opäť slúžil verejnosti. Zrubový dom na kamennej podmurovke postavili na pôdoryse U a pomenovali ho podľa dominantnej hory Vepor. Do konca 19. stor. pribudli ďalšie: Ďumbier a Paula.

Rozvoj kúpeľníctva

Nový rozvoj sa spája najmä s menom banskobystrického staviteľa a podnikateľa Ľudovíta Rosenauera, ktorý sa stal majiteľom Brusnianskych kúpeľov v roku 1884. Pokus o navŕtanie artézskej studne s teplou vodou sa mu nevydaril. Napriek tomu do Brusna radi chodili solventní klienti najmä z Budapešti, ktorí to sem mali podstatne bližšie ako do preferovaných Karlových Varov a iných chýrnych kúpeľných centier. Liečilo sa i rašelinovými zábalmi. Na dobových fotografiách vidieť aj budovu, ktorá slúžila ako telocvičňa, teda na rehabilitáciu. Nechýbali tenisové kurty a pacienti mali možnosť poprechádzať sa v kúpeľnom parku. A raritou, ktorú potvrdzuje pohľadnica s poštovou pečiatkou z 13. augusta 1903, boli Kneippove kúpele, kde sa pri liečebných procedúrach využívala aj studená voda Čierneho potoka.

Slovenské Karlove Vary

V roku 1913 sa stali novými majiteľmi manželia Kornélia a Adolf Karol Baltzerovci. Plánovanú modernizáciu znemožnila vojna. Hoci po rozpade Rakúsko-Uhorska Brusno stratilo tradičnú maďarskú klientelu, predsa sa týmto kúpeľom podarilo etablovať v silnej konkurencii, ba začalo sa im hovoriť „slovenské Karlove Vary“. Význam nadobudla spomínaná liečba rašelinovými zábalmi, pre ktoré mali po ruke surovinu, ktorá prevyšovala kvalitou chýrne Františkove Lázně.

Za prvej Československej republiky pokračoval rozvoj kúpeľov. Ich kapacita vzrástla na 150 izieb. „Sú tam štyri alkalické pramene, veľmi rádioaktívne s veľkým množstvom voľnej kyseliny uhličitej a značnou prísadou Glauberovej soli a železito-minerálna slatina, ktorá sa používa na liečenie reumatizmu, dny, ischiasu, ženských chorôb a chorôb ústrojov zažívacích,“ dozvedáme sa z informácie o slovenských kúpeľoch z roku 1924.

Krízu po druhej svetovej vojne znásobil požiar v roku 1947. K rozsiahlejším zmenám sa pristúpilo až v roku 1975, keď sa začal stavať liečebný dom Poľana. Jeho výstavba však trvala až desať rokov. Otvorili ho v novembri 1985 s kapacitou 200 lôžok a balneoterapiou pre 350 pacientov. Zároveň sa prestali využívať kúpeľné domy z 19. storočia.

Výhľad na Nízke Tatry z rúbanísk

Brusno v súčasnosti

Dnes sa vody v Brusne používajú najmä na pitné kúry a minerálne kúpele. Účinok pitných kúr je najvýraznejší pri ochorení tráviaceho ústrojenstva a účinok minerálnych kúpeľov najmä pri ochoreniach srdcovo-cievneho a pohybového aparátu.

Využívajú sa pramene prírodných liečivých minerálnych vôd klasifikovaných ako „prírodná minerálna voda, vysoko mineralizovaná, kyselka, hydrogén- uhličitanovo-síranovo, vápenato-horečnatá so zvýšeným obsahom hydrogénuhličitanov a síranov, so zvýšeným obsahom vápnika, horčíka a fluoridového iónu, slabo kyslá, studená. V kúpeľnom parku vyviera 7 minerálnych prameňov Ludvig, Paula,Hedviga, Ondrej, Ďumbier, Vepor a vrt ŠHB2 (voda je využívaná na zásobovanie kúpeľnej fontány). Využívané sú na pitnú kúru a prameň Ondrej súčasne k príprave minerálnych uhličitých kúpeľov a je aj plnený do fliaš pod názvom Brusnianka.

Vysoká – výrazný kopec nad Ľubietovou

Dolina Peklo

Prvopočiatky Brusna sa však nespájajú s kúpeľníctvom, ale s baníctvom. Hoci bolo trošku v tieni susednej Ľubietovej, predsa aj v doline Peklo, ktorá smeruje pod Kolbu a Hrb, a ktorou prejdeme aj my, sa ťažila medená ruda – chalkopyrit – už v 15. stor. V roku 1564 prevzal bane banskobystrický mediarsky podnik a ruda sa spracúvala v doline na mieste, ktoré je dnes známe ako Trosky. Už začiatkom 17. stor. sa však banícke podnikanie dostalo do krízy, hoci boli pokusy o jeho obnovenie. Začiatkom 18. stor. definitívne prechádza baníctvo v doline Brusnianky do histórie, hoci najmä ľubietovskí baníci sa snažili o záchranu baní. Definitívny koniec je datovaný rokom 1863, hoci ešte začiatkom 20. stor. hľadali v brusnianskom chotári vhodné železorudné lokality. Neúspešne.

Studničky v okolí sú udržiavané miestnymi poľovníkmi

Dolina Brusnianka

Túra pokračuje hore dolinou Brusnianky, ktorá vzniká sútokom Brzáčky a potoka Peklo. Na sútoku, na lokalite Trosky, sa nachádzala kedysi medená huta, dnes sú tu opustené lesnícke domy. Podľa mapy by značka mala pokračovať lesom hore na lúčnatý chrbát Lósy (alebo Lvózy, 762,1 m n. m.), ale v skutočnosti vedie vytrvalo hore dolinou Peklo a až v jeho záverom vystúpi na Starý majer na asfaltovú cestu, ktorá smeruje z Ľubietovej na lazy pod Veprom.

Asfaltová cesta vás dovedie na miesto, ktoré je na mape označené ako Včelinec, ale miestni mu hovoria Čelienec, čo mi osobne znie ľúbivejšie. Prekvapí vás nová výstavba rekreačných chát a aj z objektov niekdajšieho JRD je dnes ranč. Pred niekoľkými rokmi bol na lúčine na Čelienci cieľ krňačkových pretekov, ktorých štart bol pod Hrbom.

Ľubietovský Vepor

Chata pod Hrbom

K chate pod Hrbom, ktorá je dnes v súkromných rukách, vedie široká lesná cesta zjazdná i autami, pravda, len na povolenie. Posledné parkovisko pre bežných návštevníkov je pri ranči na Čelienci. Modrá značka sčasti sleduje túto prístupovú cestu, ale na dvoch miestach skracuje jej dlhé oblúky. Výstup je strmší a dá zabrať. Na lúčine pod Hrbom, teda pri plote chate, budete . Na vrchol Hrbu, ktorý je geografickým stredom Slovenska, je to tam a späť asi hodina a na krátkom úseku až 200-metrové prevýšenie. Keďže samotnému výstupu na Hrb sa budeme venovať v niektorom z našich nasledujúcich tipov na výlet, ostaneme zatiaľ na lúčine pod Hrbom.

Chata pod Hrbom

Krátka história chaty

Chatu na lúčine pod Hrbom, na významnej križovatke turistických chodníkov, postavili v roku 1935. V zime 1944 – 1945 sa v nej usadil štáb 1. Československej partizánskej brigády Stalin pod velením mjr. Jegorova a 3. partizánsky oddiel kpt. Kaličenka. Pri útoku trestnej nemecko-maďarskej jednotky vyhorela. Obnovili ju v roku 1950. Stala sa rekreačným zariadením pracovníkov Slovenskej akadémie vied, neskôr trnavského podniku Skloplast. Chatárom bol Jožo Sedlák, ktorý po roku 1989 chatu sprivatizoval.

Hrb – geografický stred Slovenska

Dolu Čelnom

Priamo od chaty je možné dostať sa okrem iného aj do Lopeja. Chodník vedie zväčša lesom. Z lúk Žliebky boli kedysi nádherné výhľady. Dnes už je to slabšie, keďže smreky už povyrástli, no aj tak sa oplatí mať pri sebe fotoaparát. Na ceste dolu lesom do doliny Predajnianske Čelno môžete nazbierať v sezóne celkom slušnú zásobu hríbov, keďže tieto miesta nie sú až tak frekventovane navštevované amatérskymi hubármi.

Krajina v okolí Ľubietovej

Vodopády a tunel

Cesta dolu Čelnom je dlhá a po asfaltke. V jej hornej časti cesta prechádza vysoko nad potokom, ktorý padá cez vodopády. Je k nim síce prístup, ale chodník je nevychodený a tak je zachádzka len pre tých odvážnejších. Raritou je i tunel v blízkosti vodopádov, ktorý je svojím spôsobom unikátnou technickou pamiatkou. Keď v roku 1928 upravovali lesnú cestu, bralnaté zúženie doliny sa zdalo neprekonateľnou prekážkou. Vtedajší riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici Vojtech Kelemen dal príkaz na prerazenie tunela so šírkou 280 cm, čo stačilo konským povozom, ale nie pre autá. Preto v roku 1971 rozhodli o prebudovaní Kelemenovho tunela na šírku 440 cm a výšku 435 cm, aby bol vhodný aj pre dopravu autami. Tunel je dlhý 41,5 m.

Pôvodne sa dal veľký oblúk asfaltovej cesty skrátiť chodníkom cez les. Dnes sa to nedá. Zrejme kvôli rezervácii. Tým sa nudné putovanie po lesnej asfaltke predlžuje. Len z rúbanísk sa otvorí výhľad na chrbát Nízkych Tatier v okolí Chabenca a Latiborskej holi. No a potom sa objaví obec Lopej, odkiaľ sa po peknej, hoci fyzicky náročnejšej túre môžete dostať pohodlne autobusom domov

Obmedzený výhľad zo Žliebkov. Medzi smrekmi vidieť Čierťaž nad Lomom nad Rimavicou a Bykovo nad Látkami.

Poloha

Obec: východzí bod: obec Brusno, koniec túry: obec Lopej

Autobusové spojenie: linky 601470 Banská Bystrica-Brezno, 601465 Banská Bystrica-Hiadel’-Brusno-Pohronský Bukovec, 603425 Osrblie-Jasenie-Predajná-Nemecká-Banská Bystrica

Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy

Za aktívnu pomoc s písaním a fotografiami k tomuto článku patrí naša veľká vďaka pánovi Sliackemu zo Zvolena.

©️ Jozef Sliacky

Túra z Brusna do Lopeja vedie popri geografickom strede Slovenska

Fotogaléria

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest