Slovania patrili a dodnes patria medzi najväčšie etniká pochádzajúce z indo-európskeho základu. V krátkom čase záveru doby sťahovania národov sa im podarilo obsadiť takmer polovicu Európy a v málo pozmenenej podobe je to tak dodnes. Do tejto veľkej slovanskej rodiny patrí aj náš slovenský národ. Je preto pochopiteľné, že slovanská minulosť sa nielen u nás teší veľkej pozornosti a záujmu. Staroslovanské pohanstvo môžeme prehlásiť za jedno z veľkých pravekých a ranodejiných náboženstiev, ktoré sa svojím dielom tiež podieľalo na formovaní európskeho ľudstva. Dodnes jeho vplyv badať v mentalite slovanských národov. Jeho stopy môžeme vidieť v národných folklóroch, tradíciách a zvykoch… Ale hlavne v jedinečnosti slovanskej kultúry ako takej. Vo svojej prostote však nemohlo obstáť a udržať sa vedľa vyvinutejšieho a univerzálnejšieho kresťanstva. Ako môžeme vidieť, kresťanstvo nad ním úplne nezvíťazilo, a až dodnes sa nám z neho zachovalo veľa podnetných a zaujímavých tradícií a zvykov.
Náboženské obrady starých Slovanov sa pôvodne odohrávali na najrôznejších posvätných miestach. Išlo o rôzne vyvýšeniny, obetné kamene, vodné pramene alebo pod stromami, najčastejšie dubmi. Postupom času začali budovať napr. oplotené posvätné háje, kruhové obetiská a dokonca aj drevené chrámy. Neoddeliteľnou súčasťou týchto posvätných miest boli kamenné, drevené či kostené idoly, plastiky a mnoho ďalších drobných predmetov súvisiacich s pohanským kultom. Posvätné miesta starých Slovanov sú zmapované našich končinách len z malej časti. V ich spomínaní sa príliš často vyskytuje slovo „údajne“. Napriek tomu takéto miesta existujú. Na jedno z nich vás dnes zavedieme.
Sprievodcom touto lokalitou bude opäť náš aktívny spolupracovník – turista a fotograf Jozef Martinský, ktorý svoje putovanie nafotil a opísal v nasledujúcich riadkoch.
🧿
Perina. Vrch nachádzajúci sa severozápadne od Detvy v oblasti pod Kostolnou a Dúbravami. Na prvý pohľad nie je ničím zaujímavý, porastený je hlavne dubom, bukom a javorom. Z vrcholu nie sú žiadne kruhové výhľady a prepojený je horským hrebeňom so Zadnou Kochlačkou. Oblasť Periny a Kochlačky je aj významný poľovný revír, dôkazom je obrovské množstvo odtlačených ratíc v mäkkom blate. Je to ale všetko? Len toto nám dokáže Perina ponúknuť?
🧿
Ak sa na Perinu pozrieme zoširoka a tým myslím skutočne geografickú šírku, do očí nám určite, ako medzi prvými, padne Kaľamárka. Na tomto mieste si dávno-pradávno ľud lužickej a kyjatickej kultúry prvýkrát opevnil časť andezitových brál a postavil tam svoje hradisko, na ktorom sa postupom času objavili mnohé iné kultúry a národnosti. Lesy boli v tých časoch pravdepodobne vyklčované, pretože sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo a na mnohých miestach sa ťažila ruda (najskôr meď, neskôr železo). A Kaľamárka plnila celé stáročia, ba dokonca tisícročia strážnu funkciu.
🧿
Slovania sa na terajšom Slovensku objavili niekedy koncom piateho storočia n. l. Priniesli so sebou aj pohanské náboženstvo, ktorého bohovia ovládali prírodné živly a týmto bohom sa pravidelne prinášali obety v rôznych podobách. Ak predpokladáme, že neďaleká Kaľamárka bola medzi tými všetkými etnikami osídlená aj Slovanmi (čo zaiste bola, keďže sme stále tu), tak je pochopiteľné, že títo starí Slovania si oronymicky pomenovali všetky dôležité body záujmu, častokrát v spojení so svojim náboženstvom.
V znamení Perúna
A tu to začína byť zaujímavé.Jeden z najväčších pohanských bohov bol Perún, boh hromu a blesku a zároveň ochrancom poľnohospodárstva. Vo svojej mytológii ho má väčšina slovanských národov. V Macedónsku sa nazýva Peren, v Bulharsku Pirin, v Rusku Peryň a Perynja, na Slovensku je to Perún, ale aj Perín, Perina, Poroňa, v Poľsku Przegynia, v Litve Perkúnija, atď. Podľa J. Krška má názov nášho vrchu mytologickú motiváciu a bol pravdepodobne kultovým miestom pre obyvateľov Kaľamárky a okolitých sídiel. Ale prečo by niekto zasväcoval vrch práve Perúnovi?
🧿
Perúnovi sa prinášajú obety – baran, býk, diviak, jeleň či srnec, vždy najsilnejšie zviera zo stáda či čriedy. Mohla byť aj v minulosti oblasť Periny plná zveri a mohla byť táto zver obetovaná Perúnovi práve na Perine? Ak by to tak malo byť, na vrchole Periny by sa mali aj teraz nachádzať zvyšky skál, oltára, prípadne by to malo byť miesto, ktoré je vhodné na takéto úkony. A tak som sa vybral na prieskum. Vyrazil som z Detvy, pretože som chcel ešte zmapovať pár ciest a zakresliť ich do máp. Prešiel som Kochlačku, Zadnú Kochlačku a takmer po vrstevnici som sa dostal k Perine. Z tejto strany je tento hrebeň takmer v rovine a prístup je bezproblémový. Hrebeň je však úzky a po obidvoch stranách sú strmé svahy. Samotný vrchol je ale vyvýšený, akoby niečím výnimočný. Nachádzajú sa tu menšie, ale zato výrazne tvarované skaly a rastie tu dub, ktorý je symbolom boha Perúna.
🧿
Pri troche predstavivosti by som si tu veru dokázal predstaviť aj to domnelé obradné/obetné miesto. Toto miesto bolo niekedy určite viditeľné aj z Kaľamárky. Všetko to do seba zapadá, ale prečo práve Perún? Prečo by mal mať práve tento vrch názov po najznámejšom pohanskom bohu? Podľa mňa je rozlúštenie tejto záhady jednoduchšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Skúste sa postaviť niekde na Fangov vrch a pozrite sa smerom na Očovú. Vidíte ju? Áno, vidíte. Od Fangovho vrchu, až po Očovú je výrazná dolina, ktorou neustále fúka vietor. Z mojich dlhoročných pozorovaní (profesionálnych, podnikateľských) môžem potvrdiť, že touto dolinou sa preženie búrka s výskytom bleskov oveľa častejšie, ako cez Detvu, alebo vyššie, cez Kaľamárku. Búrka nám práve v oblasti Kostolnej narobila vždy najväčšie problémy.
🧿
Je teda možné, že takéto meteorologické podmienky boli aj v minulosti? Samozrejme že áno. Predpokladám teda, že názov Perina je skutočne odvodený od boha hromu a blesku, Perúna. Tento názov mu dali starí Slovania, ktorí dokonale poznali svoje okolie a dokonale vnímali aj to, na ktoré miesto často udierajú blesky. A či to bolo obetné miesto, alebo slúžilo na iné kultové účely, nevedno. Potvrdilo by sa to len rozsiahlym archeologickým výskumom v okolí Periny a museli by sa prehľadať všetky staré, možno dávno zasypané okolité jamy, ktoré mohli niekedy slúžiť na obetné účely.
Poloha
Obec: Detva, časť Kostolná
GPS: 48°34’41.8″N 19°24’34.0″E
Autobus: 305 Detva-Dúbravy
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
