Nielen prírodné krásy sú atraktívnym miestom pre turistov – fotografov. Jedným z navštevovaných objektov je aj „Piľanský“ tunel. Nachádza sa na dnes už neexistujúcej železničnej trati z čias Uhorska pri obci Píla v okrese Lučenec.
Tunel má síce len 121 metrov, no i tak je obľúbenou turistickou atrakciou v regióne Novohradu. A jeho história zaujme nielen priaznivcov vlakovej dopravy.
Za Rakúsko – Uhorska
Obchodné spoločnosti to nemali na ružiach ustlané ani v minulosti. Vznikali, rozvíjali sa, ale aj krachovali. Spoločnosť „Uhorská severná železnica“ (neskôr MÁV) sa dostala koncom roka 1867 do platobnej neschopnosti a nebolo toho, kto by jej požičal ďalšie peniaze na fungovanie a investovanie. A tak sa začala rokovacia tortúra, ktorá sa skončila odkúpením spoločnosti s jej záväzkami štátom. V roku 1868 sa rozhodlo, že veľká uhorská železničná sieť bude rozšírená až do Banskej Bystrice, neskôr do Kremnických Baní a Sučian. Plán bol jasný, ale prepočty ukázali niečo iné, keď pri optimalizovaní trate prišli inžinieri na to, že výhodnejšie bude ťahať trať na Zvolen, Hronskú Dúbravu a odtiaľ na Kremnicu a Vrútky. Bystrica tak potiahla za kratší koniec a ušla sa jej len odbočka zo Zvolena.
Historické zaujímavosti
Prvotné úvahy o výstavbe železničnej trate Pešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky sa objavili už v roku 1862 v súvislosti so zvyšujúcou sa spotrebou uhlia v Uhorsku. V máji 1861 bola ustanovená Kameňouhoľná banská spoločnosť sv. Štefana, usilujúca sa využiť uhoľné zásoby salgótarjánskeho revíru. Jej zámerom bolo vybudovať železničnú trať so 14 stanicami dlhú 159 km, ktorá by sa napojila na Košicko-bohumínsku železnicu. Dňa 20. mája 1869 sa začali projekčné práce na 188,5 km dlhej trati Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Kremnica – Vrútky. Pri výstavbe trate bolo potrebné medzi Lovinobaňou (233,35 m n. m.) a Kriváňom (393,93 m n. m.) prekonať značné stúpanie a pritom dodržať predpísané stúpanie trate. Práve tu boli neďaleko vedľa seba vybudované dva jednokoľajné tunely v Píle a Podkriváni. Trať tesne za druhým tunelom prekonala rozvodie riek Ipľa a Slatiny v nadmorskej výške 406,77 m. Napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam a náročným stavebným pomerom sa podarilo úsek Salgótarján – Lučenec odovzdať do prevádzky 4. mája 1871 a trať z Lučenca do Zvolena dlhá 52 km bola do prevádzky odovzdaná 18. júna 1871.
Menší tunel
V roku 1871 sa tiež dokončil na tú dobu ostro sledovaný mega projekt, 330 m dlhý tunel pri Kriváni a bol najväčším stavebným objektom železnice.
O niečo južnejšie bol ale vyrazený ešte jeden menší tunel, dlhý 121 metrov. Nachádza sa medzi obcami Píla a Kriváň. Vybudovaný bol rovnako ako jeho väčší krivánsky brat, v rokoch 1869 až 1871. Počas druhej svetovej vojny bol tunel poškodený, ale počas povojnového budovateľského nadšenia ho raz-dva zrekonštruovali a v roku 1948 dokončili. Lenže s cestami a koľajami je to rovnaké. Po vojne pribúdali na cestách automobily a na koľajniciach vlaky. Jedna koľaj bola málo a vlak sa druhému vlaku na lúku neuhne. Kvôli druhej koľaji bol vedľa tunela urobený zárez do svahu a popri pôvodnom tuneli vyrástla dvojkoľajka. V roku 1985 tak tunel osirel.
Tunel, meniaci sa na jaskyňu
Ešte pred pár rokmi, tak boli vstupné portály do tunela zarastené kríkmi. Dnes sa už môžete pokochať takmer dokonale krásou tohto tunela. Portály sú čisté a tunel je priechodný. Vo vnútri to nezapácha, ako by sa dalo predpokladať, dokonca je tam trocha prievan s čerstvým vzduchom. Zo stien kde-tu kvapká voda, ktorá si pretvára tunel na jaskyňu. Na strope je už možné pozorovať tvoriace sa kvaple.
Návštevu tohto tunela odporúčame aj rodinám s deťmi, len treba dať pozor, nech nevybehnú na blízke koľaje, po ktorých jazdia pravidelne vlaky.
Nad tunelom vás možno prekvapia „kamzíky“ alias pasúce sa kozy.
Poloha
Obec: Píla
GPS: 48.5227720N 18.5890030E
Autobus: 604451
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Foto: Jozef Martinský / Eagle’s View