Možno sa niekomu bude zdať päť hodín chôdze veľa, no napriek tomu vás dnes pozývame na miesta, ktoré sa naozaj oplatí vidieť. Pešia túra povedie zo Starých Hôr cez zaniknutú banícku osadu Piesky do Španej Doliny, kde budete mať dostatok času na prehliadku i občerstvenie. Z dediny potom môžete vystúpiť na Panský diel a z neho dolu cez Hrádok na banskobystrické sídlisko Sásová, pričom sa cestou môžete zastaviť v Sásovských jaskyniach. Celkom ide asi o 5 h príjemnej chôdze . Celá túra je vyznačená modrými turistickými značkami.
Staré Hory
Staré Hory na hlavnej ceste z Banskej Bystrice cez Donovaly do údolia Váhu netreba vari zvlášť predstavovať. Pre starších sa vynoria v pamäti ako pútnické miesto, najnavštevovanejšie na strednom Slovensku. História týchto pútí k soche Panny Márie siaha až do 15. stor. Pôvodne v nich hľadali spásu a odpustenie baníci, postupne sa pridali drevorubači, robotníci z horehronských priemyselných podnikov, mešťania, remeselníci, obchodníci, úradníci… Zvláštne privilégium pútnického miesta udelil Starým Horám pápež Pius VI., ktorého pontifikát spadá do poslednej štvrtiny 18. stor. Súčasťou pútnického areálu je studnička. Legenda hovorí, že v čase občianskych vojen v 17. stor. sa obyvatelia Starých Hôr obávali, že v zápale bojov bude zničená socha Panny Márie, preto ju zabalili a zakopali na mieste dnešnej studničky. Po potlačení posledného protihabsburského povstania vedeného Františkom II. Rákocim ju v roku 1711 vybrali zo skrýše a preniesli na oltár.
Staré Hory vznikli ako banícka osada. Historici predpokladajú, že tu boli bane už v časoch prvého uhorského kráľa Štefana I. Ťažili sa rudy s obsahom medi a striebra. Rozkvet sa spája v súvislosti s Thurzovsko-Fuggerovskou spoločnosťou v rokoch 1494 – 1526. V polovici 16. stor. sa banícka aktivita presunula do susednej Španej Doliny. Tak prišla dedina aj k svojmu názvu v pôvodnom význame „staré bane“. S hutníctvom súvisí aj vznik uhliarskych osád, v ktorých okolí sa ťažilo drevo a pálilo sa drevené uhlie.
Piesky
Asi hodinu trvá výstup zo Starých Hôr do baníckej osady Piesky. Nálezy sekeromlatov naznačujú, že sa tu ťažila medená ruda už v staršej dobe bronzovej. Piesky lokalizujú osadu Mons Pyrosus spomínanú v 13. stor. Nemeckí osadníci – baníci – nazvali toto miesto Sandberg (Piesočný vrch), domácimi obyvateľmi poslovenčené na Zamperk. Prvá písomná zmienka o ťažbe medenej rudy v tunajších štôlňach pochádza z roku 1455. V čase prosperity tu žilo až 140 ľudí. Bol to tvrdý život, a to nielen preto, že tvrdá je už samotná banícka robota. Ale aj preto, že väčšinu základných potrieb, vrátane potravín, bolo treba vyniesť obyčajne na vlastných chrbtoch zo Starých Hôr alebo zo Španej Doliny. Ťažba začala upadať v 19. stor. V roku 1953 osada Piesky oficiálne zanikla. Zo zachytených spomienok pamätníkov život tu určite nebol idylický, ako by sa mohol zdať náhodnému návštevníkovi, ale nebol naplnený iba drinou, ale i chvíľami voľna, keď sa osadníci stretli pri dodnes zachovanej kaplnke, porozprávali sa, zahrali na harmonike, zatancovali si.
Banská železnička
Nové technológie však dávali možnosť efektívne využiť aj staré haldy. Kvôli tomu vybudovali v roku 1961 takmer 2 km dlhú dopravnú štôlňu s banskou železničkou do Španej Doliny. Na svete sa objavil projekt, ktorý by mal túto železničku obnoviť ako turistickú atrakciu a samotné Piesky, kde sa uchoval len jeden dom, kaplnka a zvyšky cintorína, premeniť na banícky skanzen alebo enviropark. Na vlastné oči sa môžete presvedčiť, že sa tento plán darí realizovať.
Deti z horného a dolného konca sa cestou do školy stretávali na tzv. Skrúcanke. Bolo to aj oddychové miesto pre tých, ktorí niesli truhlu s nebožtíkom na cintorín vysoko na svahu. Nuž a pamätníci spomínajú aj na búrky, keď sa Piesky stali cieľom bleskov. Verilo sa, že ich priťahujú poklady v tajomných hĺbkach.
Pamätníci spomínali aj na farebné – modré a zelené – jazierka na haldách. Deti sa v nich z roztopaše okúpali, až vyzerali ako vodníci. Potom si museli zmývať farbu v blízkom potoku. K sláve baníctva v Španej Doline skutočne prispel aj výskyt zeleného pigmentu, ktorí si – vzhľadom na cenu – mohli kúpiť len najväčší majstri štetca.
Počas SNP boli Piesky jedným z centier tzv. Partizánskej republiky.
Špania Dolina
Z Pieskov zídete do Španej Doliny, jedného z najromantickejších slovenských sídiel s dlhou baníckou históriou a zachovanou pôvodnou architektúrou. Archeologické nálezy vyvolávajú predpoklad, že tu človek ťažil medenú rudu už na konci doby kamennej a začal vyrábať bronzové nástroje a ozdoby. Meď, ale i striebro, sa tu dolovalo od 11. stor. a jeho najväčší rozmach sa spája s Thurzovsko-Fuggerovskou spoločnosťou v prvej polovici 16. stor. Šachty siahali až do hĺbky 440 metrov. Banské stroje a zariadenia spočiatku poháňali kone, neskôr sila vody, ktorá sem bola privádzaná unikátnym banským vodovodom v dĺžke 36 km až spod Prašivej. V druhej polovici 18. stor. začala ťažba upadať a definitívny zánik baní prišiel v roku 1888. V tom čase začalo nadobúdať význam paličkovanie čipiek a v roku 1883 bola v Španej Doline otvorená škola paličkovania.
Dedine dominuje v základoch románsky rímskokatolícky kostol. V roku 1593 prešiel gotickou a v polovici 17. stor. barokovou prestavbou. V čase tureckého nebezpečenstva ho opevnili. Ku vchodu smeruje kryté schodisko.
V Španej Doline si môžete dopriať oddych oddych a bude dosť času prehliadnuť si centrum tejto dediny, ktorá je pamiatkovou rezerváciou.
Panský diel
Po oddychu v Španej Doline vás čaká výstup do rekreačného strediska Šachtička a na Panský diel (1 100,2 m n. m.). Je to najmä lyžiarske centrum, ale presvedčíte sa, že je tu pekne v každej ročnej dobe.
Ak to počasie dovolí, z Panského dielu sa nám otvoria ďaleké panorámy. Panský diel je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od Kozieho chrbta cez Kečku a Jelenskú skalu nad Banskú Bystricu, kde ho zakončuje pahorok Bučičie (629 m n. m.). Západne susedí Suchý vrch (884 m n. m.) a Končitý vrch (796 m n. m.), južne je sedlom oddelený Horný diel (996 m n. m.) a Hrádok (839 m n. m.), východne Malý diel (935 m n. m.) a severne vrch Žiare (1 045 m n. m.) a Jelenská skala (1 153 m n. m.). Na zostupe do Banskej Bystrice vás čaká Hrádok. Ako názov napovedá, bol významným bodom pri osídľovaní tohto regiónu. Obyvatelia vyhľadávali aj Sásovské jaskyne, o ktorých sme v našich tipoch na výlet už písali.
Modro značený turistický chodník sa končí na okraji Sásovej, ktorú už pohltila Banská Bystrica. Pešo alebo autobusom zídete do centra mesta, odkiaľ máte autobusové spojenie z centrálneho terminálu.
Poloha
Obec: Staré Hory
GPS: 48.8347253N, 19.1130811E
Autobus: linka 601468 B.Bystrica-Špania Dolina-Dolný Harmanec-Staré Hory-Turecká
Obec: Špania Dolina
GPS: 48.804815N, 19.129707E
Autobus: linka 601468B.Bystrica-Špania Dolina-Dolný Harmanec-Staré Hory-Turecká
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Za aktívnu pomoc s písaním a fotografiami k tomuto článku patrí naša veľká vďaka pánovi Sliackemu zo Zvolena.
