Martinova dolina – divoká, tajomná aj tichá tiesňava ukazuje človeku, ako má vyzerať zdravý les

Pozývame vás na výlet do jednej z najcennejších a najzachovalejších národných prírodných rezervácií v Národnom parku Muránska planina. Divoká, tichá či tajomná, aj tak možno označiť túto tiesňavu, ktorej dno pokryté lesmi po bokoch lemujú vysoké, miestami takmer kolmé skalnaté svahy a bralá Strelnice a Šarkanice.

Martinova dolina, desaťročia ponechaná na samovývoj, je na záberoch akoby vystrihnutá z iného sveta. Cesta cez Martinovu dolinu začína (resp. končí) neďaleko horárne na Pasekách. Nachádza sa po pravej strane pri ceste z Tisovca do Muráňa, tesne pred stúpaním do sedla Dielik. Poznávacím znamením je okrem turistickej tabule aj malé priestranstvo vedľa cesty. Odtiaľ nás žltá turistická značka prevedie krátkym betónovým tunelom k vstupu do 3 km dlhej doliny. Po zdolaní 559 výškových metrov sa za približne 100 minút dostávame do nášho cieľa. na horskú lúku s poľovníckou chatou uprostred, pri ktorej sa dá oddychovať a kochať okolitou prírodou. Početné druhy rastlín, ktoré na lúke rastú, jej počas kvitnutia dodávajú farebnosť i charakteristickú vôňu, pre ktorú dostala aj svoje pomenovanie – Voniaca. O nej sme písali v aprílovom tipe na výlet. Dnes sa zameriame na Martinovu dolinu.

Sprievodcom touto lokalitou bude opäť náš aktívny spolupracovník – turista a fotograf Jozef Martinský, ktorý svoje putovanie nafotil a opísal v nasledujúcich riadkoch.

Roklina plná života

Martinova dolina je hlboká roklina, ktorú obklopujú vysoké skalné bralá Strelnice a Šarkanice. V mohutných skalných bralách sa vplyvom erózie vytvorilo nespočet dier a prasklín, kde našli svoj domov zvieratá, ktoré tu nerušene prebývajú. Na chvíľu som sa zastavil a počúval. Okrem vetra vo vysokých korunách stromov som nepočul nič. Keby som mal lepší sluch, tak by som určite počul dych zveri, ktorá ma skenovala z bezpečnej vzdialenosti. Najskôr som kráčal vysokou mokrou trávou, stromov nebolo veľa. Postupne som sa preprogramoval a z hľadania veľkých zvierat som si začal všímať tie malé. Medzi bohatým porastom lesných rastlín som zrazu videl život, ako v najväčších metropolách sveta. S obavou som začal dostupovať na lesný chodník, aby som náhodou jedným stúpnutím nezabil sto malých živočíchov.

Les s veľkým L

Les začal postupne hustnúť a to vám poviem, to bol LES! Les nie sú len vysadené stromy. Vtedy sú to čisto len stromy. Ako keď v stavebninách naskladáte tehly na seba. Na ďalšej kope je potom cement, na inom mieste ležia roxory. Les je všetok ten život dokopy, nie oddelene. Les nie sú vysadené smreky v radoch, čakajúce na dozretie a porážku. Les je toto miesto, kde som sa práve nachádzal. Sú tu jasene, javory, ale aj duby a smreky. Pod nohami sa vám prepletajú mravce, slimáky, chrobáky, na konároch posedávajú vtáky a niekde, z bezpečnej vzdialenosti, sa na vás pozerajú medvede, rysy, či jelene.

Tesná tiesňava

Svahy okolo mňa sa začali zbiehať a roklina nadobudla stiesňujúci charakter. Ak by som mal ujsť, tak to nepojde ani po ľavej, ani po pravej strane. Na zemi sa začalo objavovať mŕtve drevo, ale mŕtve bolo len na prvý pohľad. Nepôsobilo rušivo, teda nie na mňa. Spadnuté stromy neboli síce uniformne uložené na seba, nečakali na spracovanie človekom. Namiesto toho ich spracovávali rozkladače. Že neviete čo to je? Rozkladače sú malé organizmy, ktoré sa s pomocou vody, vetra a zmeny tepôt podieľajú na rozklade spadnutého stromu. Tento rozpadnutý materiál následne konzumujú ďalšie a ďalšie organizmy… Až sa spadnutý strom premení na organické látky a minerály, vďaka ktorým vyrastie ďalší strom, alebo iná rastlina.

Živá príroda, ktorá človeka nepotrebuje

V Martinovej doline žije príroda vlastným životom. Človek tu nesmie zasahovať do prírodných procesov a všetci tak môžeme na vlastné oči sledovať, ako vyzerá skutočná príroda. Je živá, je bohatá, človeka nepotrebuje a čuduj sa svete, darí sa jej lepšie, ako keby sem prišiel robiť človek poriadky na svoj obraz. Niekedy dávno tu ale človek bol. Vypaľoval lesy, vyrábal drevené uhlie, dôkazom toho sú aj zvyšky milierov, ktoré je ešte možné na niektorých miestach nájsť. Niekedy dávno nám teda lesy pomohli v pokroku. Vďaka drevu zo stromov sme dokázali taviť rudu, vyrábať kovové predmety, dokázali sme vyrábať sklo a iné predmety. Dnes je ale doba iná, je čas prírode vrátiť to, čo nám niekedy dávno požičala.

Ako má vyzerať zdravý les

Pod mojimi nohami sa začal objavovať potôčik, ktorý tiekol najskôr niekde pod spadnutým lístím a postupne sa vydral na povrch. Celá klíma rokliny je vlhká. Slnko sem len tak ľahko neprenikne, slnečné žiarenie využívajú stromy na fotosyntézu a dennodenne vyrábajú obrovské množstvá kyslíka. Vďaka vlhkosti roklina nevysychá a prekypuje životom.V jednom mieste môjho schádzania dole roklinou sa zrazu objavilo veľké množstvo spadnutých stromov. Svedčili o nedávnej veternej smršti, ktorá sa týmto územím prehnala. Viete čo bolo na celej situácii zaujímavé? Po vyvalených stromoch nezostala holá stráň. Vietor nevyvalil komplet celú horu, neostala tu skalná pustatina. Takto má vyzerať zdravý les, neumrie ako na povel, ale len utŕži ranu, ktorá sa mu onedlho zacelí.

Po zelenej značke

Miestnym turistickým zeleným značením z námestia v Tisovci sa dostanete po 1,4 km na železničnú stanicu. Tu začína zeleno značkovaný turistický chodník, ktorý vás lesnými svahmi prevedie Martinovou dolinou trasou dlhou 3,6 km, s celkovým prevýšením 620 m. Náučný panel nad Ľavkovom vám priblíži život dravých vtákov a sov, ktoré obývajú Muránsku planinu. Vo vrcholovej časti Martinovej doliny sa nachádza Voniaca s rovnomennou neveľkú lúku s poľovníckou chatou uprostred. Záplava veľkého množstva rôznych druhov rastlín jej počas vegetačnej sezóny dodáva farebnosť i vôňu a radí ju medzi najkrajšie a najpestrejšie horské lúky Muránskej planiny. O nej si určite povieme v budúcnosti. Náučný panel, situovaný na jej okraji, vám priblíži jednotlivé druhy rastlín i živočíchov, ktoré tu žijú, ako aj históriu poľovníckej chaty a miestneho poľovníckeho združenia. Tu, uprostred ticha a pokoja, si môžete posedieť a načerpať silu a energiu, ktorú vám ponúka okolitá príroda.

Poloha

Východiskový bod: obec Tisovec

GPS: 48.68057200,19.94289110

Autobusové spojenie: linka 182 Banská BystricaPodbrezováBreznoTisovec

Mapa: klikni SEM, alebo na obrázok mapy

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je voniaca.jpg

Via: Jozef Martinský – Photography

Martinova dolina – divoká, tajomná aj tichá tiesňava ukazuje človeku, ako má vyzerať zdravý les

Fotogaléria

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest