Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici nazývajú aj domovom múz | Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s.

Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici je vzhľadom na svoje portfólo unikátnym múzeom nielen na Slovensku, ale prakticky i v celej Európe. Prijmite našu pozváku a presvedčte sa, že sa ho oplatí navštíviť.

Z histórie múzea

Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici zriadil Okresný národný výbor v Banskej Bystrici 1. marca 1969 s perspektívnym umiestnením múzea v budove, v ktorej žil, pracoval a zomrel spisovateľ Ján Botto, na Lazovnej ulici č. 11. V návrhu na zriadenie sa dôvodilo bohatými literárnymi a hudobnými tradíciami regiónu, v ktorom sa narodili, formovali, žili a pôsobili významné osobnosti, spolky, inštitúcie i telesá literárnej, hudobnej a divadelnej kultúry. Tieto skutočnosti viedli k určeniu špecializácie LHM a k jeho začleneniu medzi špecializované múzeá v múzejnej sieti na Slovensku.

V zmysle pôvodnej zriaďovacej listiny sa LHM kontinuálne vyvíjalo až do roku 1990 ako okresná inštitúcia. V rokoch 1991 – 1996 bolo jej zriaďovateľom Ministerstvo kultúry SR. V rokoch 1996 – 1998 sa múzeum stalo súčasťou Banskobystrického štátneho kultúrneho centra pod správou Krajského úradu v Banskej Bystrici. O dva roky neskôr rozhodol Krajský úrad v Banskej Bystrici o zlúčení Literárneho a hudobného múzea so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici od 1. januára 2001.

Zbierkový fond

V súčasnosti múzeum pôsobí ako organizačný útvar Štátnej vedeckej knižnice. Múzeum sa zameriava na dokumentáciu literárnej a hudobnej kultúry banskobystrického regiónu, ku ktorému sa viažu významné osobnosti slovenskej národnej kultúry a umenia. Napríklad polyhistor 18. storočia Matej Bel, v Nemecku pôsobiaci hudobný skladateľ obdobia baroka Ján Francisci a staviteľ nástrojov Michal Búľovský (Bulyowsky). Tiež predstavitelia slovenskej literatúry a hudby 19. storočia Ján Chalupka, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto a Ján Levoslav Bella. Spisovatelia 20. storočia Terézia Vansová, Jozef-Gregor Tajovský, Ľudo Mistrík-Ondrejov, František Švantner, Peter Karvaš, Mikuláš Kováč, Štefan Žáry, literárny vedec Alexander Matuška, skladateľ Viliam Figuš-Bystrý, Ján Cikker, Andrej Očenáš, Šimon Jurovský, Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina a mnohí ďalší. Špecifickou súčasťou múzea je literárny klub LITERA 2.

Zbierkový fond múzea je pomerne bohatý a rozmanitý. Takmer 60 000 kusov zbierkových predmetov a dokumentov je návštevníkom prezentovaných nielen prostredníctvom expozícií, ale aj tematických a monografických výstav, konferencií a seminárov, prednášok, koncertov, či stretnutí s umelcami.

Expozície

Múzeum – domov múz

Expozíciu tvoria tri samostatné celky – Hudobný salón, Literárny salón a Divadelný salón, ktoré predstavujú jednotlivé významné osobnosti, pôsobiace v Banskej Bystrici a regióne. Súčasťou expozície sú interaktívne dotykové panely, videopremietania a široké možnosti, ako návštevu Múzea – domova múz urobiť pútavou pre každého návštevníka prostredníctvom súťaží, besied, či programov pre školy.

Bábkarský salón

Táto expozície mapuje bábkarské tradície na Slovensku, ktoré sú úzko spojené s celými generáciami bábkarov – rodinami Stražanovcov a Anderlovcov. Tiež Antona Anderleho z Radvane, výrobcov bábok na strednom Slovensku, ochotníckych súborov, či históriou Bábkového divadla na Rázcestí. Atraktivitu expozície zvyšuje možnosť priamo si vyskúšať vodenie bábok, zahrať si bábkové divadlo, prečítať a potom zdramatizovať bábkovú rozprávku.

Ľudové hudobné nástroje na Slovensku

Tradičné hudobné nástroje sú základom ľudovej inštrumentálnej hudby. Na Slovensku tvoria, v porovnaní s inými stredoeurópskymi kultúrami, značne rozsiahly celok, ktorý v súčasnosti tvorí približne 200 nástrojových typov. V expozícii ľudových hudobných nástrojov sa nachádza 250 ľudových hudobných nástrojov od 60 tvorcov.

Zoznam dopĺňajú vysunuté expozície, ktorým sa určite budeme venovať v budúcich tipoch na výlet:

Pamätná izba Pavla Tonkoviča v Podkoniciach – vysunutá expozícia, ktorá je venovaná histórii a národopisu obce Podkonice a osobnosti rodáka – folkloristu, dirigenta, pedagóga a skladateľa Pavla Tonkoviča.
Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove – vysunutá expozícia v malebnej rodnej drevenici spisovateľa je venovaná histórii a významným osobnostiam obce Tajov s dôrazom na literárne kontexty Jozefa Gregora Tajovského a jeho manželky.