Ľupčiansky hrad (starší názov Ľupčiansky zámok) je hrad na Horehroní, nachádzajúci sa nad obcou Slovenská Ľupča. Hrad s názvom Liptza vznikol na mieste staršieho hradiska po vpáde Mongolov (1241). Významná poloha na prístupovej ceste k stredoslovenským banským mestám urobila z hradu časté sídlo panovníkov.
Nový Zvolen
Prvá zmienka o Ľupčianskom hrade pochádza z roku 1250. Išlo o strážcu významnej cesty spájajúcej údolie Hrona cez chrbát Nízkych Tatier do Liptova. O jeho dôležitosti v tých stredovekých časoch svedčí fakt, že Banská Bystrica sa spomína až o päť rokov neskôr, pričom v listine vydanej uhorským kráľom Belom IV. pre nemeckých kolonistov sa pri názve nového sídla uvádza ako „Nový Zvolen pri Ľupči“.
Z hradu sirotinec
Hrad bol kráľovským majetkom, v rokoch 1424 – 1490 a 1531 – 1546 bol súčasťou vdovského zabezpečenia uhorských kráľovien. V tom čase stála na vrchole brala pevnosť s mohutnou podkovovitou baštou. Vrcholová plošina sa však rýchlo stala primalou pre ďalší rozvoj feudálneho sídla, ale i jeho obrannej funkcie. Renesančná prestavba sa spája s rodinami Rubigallovcov a Tribelovcov. Od roku 1670 spravovali hrad kapitáni, ktorých menovala kráľovská komora. Z ich stavebných aktivít hodno spomenúť zbarokizovanie hradnej kaplnky. Ďalšie úpravy po roku 1870 súvisia s adaptovaním hradu na sirotinec. Jeho vznik a chod sa spája s arcivojvodkyňou Gizelou, dcérou cisára Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety, populárnej Sissi. Hoci na hrad nikdy nezavítala, sirotinec finančne podporovala, čo pripomína jej portrét, dielo banskobystrického maliara Dominika Skuteckého.
V roku 2002 sa hrad Slovenská Ľupča stal majetkom Železiarní Podbrezová, a. s. Občas počúvame „krčmové reči“ o tom, že hrad sa stal novodobým „panským sídlom“ šéfa železiarní Vladimíra Sotáka. Pravda je podstatne iná. Určite tento muž osobne zo svojho postu veľa urobil pre záchranu hradu. Je to súčasť jeho podpory aktivít v sociálnej, športovej i kultúrnej sfére. Hrad však nie je jeho osobným majetkom, ale – ako podčiarkujú aj sprievodkyne – patrí železiarskej akciovej spoločnosti a slúži verejnosti. Bez tejto podpory by boli hradné múry zrejme vydané napospas neľútostnému zubu času. Obnovu hradu podporuje aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Slovenský plynárenský priemysel.
Čo sa oplatí vidieť?
Samozrejme, história Ľupčianskeho hradu je podstatne pestrejšia a bohatšia. Ale o tom sa môžete presvedčiť na vlastné oči a uši, keď si nájdete čas na návštevu hradu. V prázdninových mesiacoch je hrad prístupný denne okrem pondelka od 10.00 do 15.30 h. V iných mesiacoch je potrebné dohodnúť si prehliadku mailom alebo telefonicky. Kontakty nájdete TU.
Romantické prostredie hradu láka aj k organizovaniu rôznych spoločenských podujatí a sobášnych obradov. Jedna z miestností je venovaná dielu akad. sochára Jána Kulicha, rodáka zo Zvolenskej Slatiny. (V rodnej dedine môžete navštíviť jeho galériu.) K najznámejším dielam Jána Kulicha patrí pomník polyhistora Mateja Bela v jeho rodnej Očovej a pomník kráľa Svätopluka, ktorý vidíme nielen na nádvorí Bratislavského hradu, ale aj na dolnom nádvorí hradu Slovenská Ľupča.
Na dolnom nádvorí vzbudzuje pozornosť nielen laických návštevníkov, ale i odborníkov, nádherný exemplár lipy veľkolistej (Tilia platyphyllos). Predpokladá sa, že ju zasadili už v roku 1271, teda predvlani sa dožila okrúhlej 750-ky. Meno dostala po legendárnom kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý vraj rád oddychoval v jej tieni. Dnes tento zákonom chránený strom dosahuje výšku okolo 28 m a obvod jeho kmeňa meria 770 cm. Za tých sedem a pol storočí prežila lipa mnohé búrlivé udalosti. Odolala náporom vetra, víchriciam i bleskom, ba i zemetraseniu, ktoré zasiahlo Horehronie a podpolianske obce v 15. stor. Predovšetkým ju poznačili údery blesku, takže arboristi museli lipu preliečiť a spevniť kovovými obručami.
Okolie hradu
V blízkosti prístupovej cesty k hradu môžete obdivovať dva mohutné, približne 250 rokov staré duby. Návštevníkov určite potešia nádherné výhľady z hradného kopca na okolitú krajinu. Keďže Slovenská Ľupča je doslova v objatí prírodných rezervácií (Šupín, Príboj, Mackov Bok), lákavý pohľad priam vyzýva na túry po okolí Slovenskej Ľupče. Túry nie sú náročné a je ich možné absolvovať aj s malými deťmi. Okoliu Slovenskej Ľupče sa určite v našich tipoch na výlet ešte budeme venovať.
Zaujímavosti
K zaujímavostiam hradu Slovenská Ľupča patrí 62 m hlboká studňa. Z nej údajne vedie tajná úniková chodba, ktorú využívali obrancovia, keď hrozilo, že neodolajú náporu útočníkov. Zvedaví návštevníci nakuknú i do mučiarne a azda si dokážu živo predstaviť, čo si tu väzni vytrpeli. Ľupčiansky hrad býval i majetkom palatína Františka Vešeléniho. Jeho prvá manželka Žofia Bosniaková sa utrápila žiaľom v Strečne a v kaštieli v Tepličke nad Váhom. Zomrela ako 34-ročná. Pochovali ju v kaplnke Strečnianskeho hradu. V roku 1729 odkryli jej telesné ostatky a s prekvapením zistili, že sú neporušené. Uložili ich do kostola v Tepličke n/V., kde boli v centre pozornosti zvedavých návštevníkov až do 1. apríla 2009, keď si psychicky narušený muž urobil nechutný prvoaprílový žart, truhlu polial neznámou horľavinou a podpálil. O tri roky neskôr akad. maliar Stano Lajda vyhotovil vernú podobu Žofie Bosniakovej, ktorá je dnes súčasťou expozícií múzea na hrade Strečno. Vdovec František Vešeléni dlho nesmútil a na Ľupčiansky hrad si priviedol legendárnu krásavicu Máriu Séčiovú, nazývanú príznačne Muránska Venuša. Či lôžko, ktoré je v jednej z miestností hradu, bolo naozaj spoločným pre spomínaných zaľúbencov, to sa skúste opýtať sympatických sprievodkýň.
Poloha
Miesto: Slovenská Ľupča
GPS: N48°45’56“ E19°16’33“
Autobusové spojenie: linky 601465, 601470, 603425
Mapa: Zobraz mapu kliknutím SEM, alebo na obrázok 👇👇👇
Za skvelé informácie a fotografie by sme sa chceli poďakovať pánovi Jozefovi Sliackemu zo Zvolena.
Foto: Jozef Sliacky, wikipedia
