V predvojnovom období vzniklo v Nemecku niekoľko pozoruhodných autobusov s dizajnom dovtedy nevídaným. Možno neviete, ale inšpiráciu vtedajší inžinieri našli okrem iného v československom automobile vyššej triedy Tatra 77. Poďme však po poriadku.
Politicko – sociálna situácia
Krach na newyorskej burze v roku 1929 znamenal počiatok veľkej hospodárskej krízy, ktorej drvivý dopad pocítilo aj Nemecko. Hospodárska situácia krajiny rýchlo upadala. V zime 1932 – 1933 činil počet nezamestnaných viac než 6 000 000. Vzrastajúce vnútorné napätie pripravilo živnú pôdu pre rozmach rôznych extrémistických hnutí, predovšetkým komunistov (KPD) a nacionálnych socialistov (NSDAP). V parlamentných voľbách v júli 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov, čo z nej spravilo najväčšiu politickú silu v krajine. Spoločne s KPD disponovali teraz nacisti v Reichstagu nadpolovičnou väčšinu poslaneckých mandátov. 30. Januára 1933 sa stal nemeckým kancelárom Adolf Hitler.
Zázrak menom diaľničná sieť
Hitler si uvedomoval, že v prvom rade musí ukončiť dopady svetovej krízy. Ekonomické opatrenia ako napríklad výstavba diaľničnej siete, ktorá bola pripravená už predchádzajúcimi vládami, odstránila nezamestnanosť. Vojnové prípravy zabezpečili hospodárske oživenie. Diaľničná sieť mala za následok ešte jeden fakt. Na cestách sa objavili autobusy, aké nik nevidel.
Stavba ciest bola za vlády Hitlera najvyššou prioritou. Po niekoľkých týždňoch od nástupu do úradu režim zaviedol dotácie na vlastníctvo automobilov a načrtol ambiciózny program pre nemecký automobilový priemysel. Do šiestich mesiacov bola založená nová spoločnosť poverená budovaním prvého celonárodného diaľničného systému na svete; do deviatich mesiacov sa stavali prvé úseky diaľnice. Namiesto postupného prepájania metropolitných oblastí sa začalo s výstavbou ciest na 17 miestach súčasne.
Do roku 1935 boli prvé úseky diaľnice otvorené; do roku 1938 bolo hotových 3 500 kilometrov cesty. Diaľnica podnietila autobusové spoločnosti k tomu, aby prišli s rýchlejšími a efektívnejšími návrhmi nových autobusov. Zefektívnenie bolo cestou k dosiahnutiu tohto cieľa.
Tatra 77 vstupuje na scénu
Tatra 77 bol automobil vyššej triedy vyrábaný česko-slovenskou automobilkou Tatra v rokoch 1934 – 1938 v dvoch sériách. T 77 je prvým sériovo vyrábaným vozidlom s aerodynamickou karosériou. Za štyri roky bolo celkovo vyrobených 255 kusov. Bol to prvý automobil, ktorého aerodynamické vlastnosti optimalizovali a testovali v aerodynamickom tuneli, do tej doby používanom pre vývoj a testy lietadiel a vzducholodí. Za pokrokovou konštrukciou boli šéfkonštruktér Hans Ledwinka a karosársky inžinier Erich Übelacker.
Tatra 77 bola verejnosti predstavená 8. marca 1934 na Berlinskom autosalóne a na jeseň 1934 na autosalóne v Paríži. Jej uvedenie i tu spôsobilo senzáciu a už počas marca 1934 začala sériová výroba automobilov Tatra s aerodynamickou karosériou, vzduchom chladenými motormi uloženými vzadu a výkyvnými polosami. T 77 bola tiež prvým modelom firmy s celooceľovou samonosnou karosériou na podvozku založenom na tatrováckej koncepcii. Motor bol umiestený dozadu priamo k hnanej náprave, čím odpadol obvyklý stredový tunel pre centrálnu rúru a výfukové potrubie. Tým sa znížila hmotnosť, čo bol jeden z cieľov konštruktérov, a zároveň podvozok mohol byť takmer plochý. Súčiniteľ aerodynamického odporu T 77 mal hodnotu 0,36, čo umožňovalo automobilu ľahko dosiahnuť a udržať maximálnu rýchlosť 145 kilometrov za hodinu. Tatre na to postačoval výkon len 44 kW, pokým konkurenčné vozidlá tej doby k tomuto potrebovali motor s výkonom viac ako 75 kW.
Autobusy
Fakty o automobile Tatra 77 neuvádzame samoúčelne. Na berlínskom autosalóne nechýbali ani zástupcovia výrobcov autobusov a hlavne ich konštruktéri. Fakt, že sa testovanie v aerodynamickom tuneli zaslúžilo o zníženie výkonu motora a spotreby paliva v porovnaní s parametrami konkurencie ich zaujal natoľko, že sa rozhodli v mnohých prípadoch kráčať týmto smerom. Od roku 1935 niekoľko výrobcov karosérií, Voll& Ruhrbeck, Erdmann&Rossi, Gebr. Ludewig, Gaubschat, Fahrzeug-werke Reckling-hausen a ďalší stavali efektívne aerodynamicky zaoblené autobusy na rôznych podvozkoch.
Aby sme však boli spravodliví – na rovnakom autosalóne, na ktorom sa predstavila Tatra 77 sa objavil autobus spoločnosti Fahrzeugwerke Recklinghausen, ako jeden z prvých „aerodynamických“. Na výstave v Berlíne v roku 1934 spoločnosť vystavila 23-miestny autobus Krupp s rýchlosťou 100 km/ h.
1935 – 1939
V Nemecku ovládli autobusový dizajn typy autobusov s oblými čelnými plochami a zapustenými mriežkami chladiča známe ako Trambus. V roku 1938 predstavil Bussing nový model, ktorý podnietil niekoľko výrobcov karosérií k vývoju nových celokovových karosérií (Volkhard Stern).
V roku 1935 predstavil Mercedes-Benz 22-miestny „expres“ založený na podvozku LO 3500. Vyznačoval sa zníženým rámom a trendovou aerodynamickou karosériou (Mercedes-Benz AG).
Vetter, výrobca karosérií v Canstatte, spolu s barónom Reinheldom von Koenig-Fachsenfeldom, vyvinuli v roku 1937 aerodynamický autobus na podvozku Mercedesu, ktorý sa vyznačoval dlhým previsom zaoblenej chrbtovej časti (Mercedes-Benz AG).
Bratia Ludewigovci otvorili po prvej svetovej vojne svoj karosársky obchod v Essene. Už v polovici 20. rokov si dali patentovať kabrioletovú strechu Aero, ktorá sa dala otvoriť počas jazdy.
Od roku 1934 sa spoločnosť Ludewig zameriavala na karosérie autobusov. Na výstave v Berlíne v roku 1934 predstavili poschodový autobus na podvozku Bussing-NAG s niektorými zaoblenými prvkami. Od aerodynamiky mal však ešte ďaleko.
Ale bol to autobus Aero od spoločnosti Opel Blitz, ktorý o rok neskôr spôsobil senzáciu. Bol vysoký necelé 2 metre a vo vnútri mal 22 miest. Zaoblená karoséria bola vyrobená z Duralinu, zliatiny hliníka. Vozidlo bolo prezývané „Strassen Sepp“, slangový výraz pre pouličný Zeppelin. Nemecké štátne železnice (Deutsche Reichsbahn) a niekoľko miest zadali objednávku na tieto autobusy.
Neskôr Ludewig vylepšil aeorodinamický dizajn svojich autobusov dizajn stabilizačnou plutvou vzadu a zaoblenejším nosom.
Gustav Raschke zahájil podnikanie v oblasti výroby autobusov v Miilheime v roku 1906. Aj keď pracoval väčšinou na konvenčných doplnkoch a autobusových dieloch, v roku 1936 postavil aj aerodynamický autobus na podvozku Ford. Spoločnosť existuje dodnes.
Záver
Boilo to obdobie naozaj plodné. Bohužiaľ trvalo len pár rokov. Pokračovanie poznáme z histórie: Neustále rastúce územné nároky vyvrcholili 1. septembra 1939 inváziou Nemecka do Poľska, načo Francúzsko a Spojené kráľovstvo vyhlásili nacistickému Nemecku vojnu, čím oficiálne začala druhá svetová vojna…
Ktovie, ako by pokračovalo zdokonaľovanie autobusov, keby nevypukla.
Foto: Teletype / val
