Opäť vás vďaka pánovi Vlastimilovi Tělupilovi pozývame cestovať v čase. Tentokrát aby sme poodkryli zaujímavú históriu autobusu, ktorý sa nevyrábal…
O vozidle Škoda 706 RTO-K sme podrobnejšie písali v tomto článku. Keďže informácií nie je nikdy dosť, sme radi, že sa nám ozval pán Vlastimil s priehrštím zaujímavostí.
Kritická povojnová situácia
Po skončení druhej svetovej vojny sa začali zvyšovať nároky na verejnú cestnú osobnú dopravu. Nebolo to jednoduché, počas druhej svetovej vojny mala prednosť vojenská výroba, nové autobusy sa takmer nevyrábali a tie, ktoré boli v prevádzke, boli neustále preťažované s nedostatočnou údržbou. Dá sa povedať, že v prevádzke boli len vďaka „zlatým rukám“ mechanikov, ktorí ich dokázali udržať v prevádzke aj v týchto ťažkých podmienkach. Bol nedostatok nových autobusov, pneumatík, pohonných hmôt, náhradných dielov. Ale napriek tomu, aj keď to niekedy nebolo ľahké, požiadavky na prepravu cestujúcich sa podarilo zvládnuť. A to aj vďaka prevádzkovaniu „autobusov“ U.N.N.R.A. na verejných osobných linkách, išlo o americké vojenské vozidlá, ktoré mali lavice na sedenie v korbe alebo v skrini.
Skúšky „harmoniky“
Situácia sa potom začala zlepšovať, keď začali prichádzať „nové“ autobusy Škoda 706 RO, ktoré jazdili v špičke aj s vlečkami pre cestujúcich, rovnako ako neskoršie autobusy Škoda 706 RTO. Hľadali sa rôzne riešenia na zvýšenie prepravnej kapacity, jednou z možností bol vývoj kĺbového autobusu, podľa Sveta motorov č. 4 z roku 1961 toto riešenie skúšali v podnikoch Karosa Vysoké Mýto a v maďarskom Ikaruse.
Prototyp
U nás vyrobila Karosa Vysoké Mýto v roku 1960 prototyp kĺbového autobusu Škoda 706 RTO-K, ktorý bol verejnosti predstavený začiatkom roku 1961, písalo sa o ňom aj vo Svete motorov č. 4/ 1961. Škoda 706 RTO -K bol kĺbový autobus s celkovou dĺžkou 16 120 mm, šírkou 2 500 mm a výškou 2 980 mm. Maximálna rýchlosť bola 75 km/h a povolená rýchlosť 65 km/h. Obsaditeľnosť autobusu bola 64 sediacich cestujúcich, 16 núdzových sedadiel, celková obsaditeľnosť tejto verzie bola 80+1. To je údaj z jednej plánovanej verzie, ktorá sa pravdepodobne nedostala do výroby. Druhá verzia mala obsaditeľnosť 64 sediacich cestujúcich, 41 stojacich cestujúcich, celková obsaditeľnosť bola 105+1 cestujúcich. Toto usporiadanie bolo podľa mňa v prototype, ktorý jazdil v skúšobnej prevádzke.
Skúšobná prevádzka
Autobus Škoda 706 RTO-K sa objavil v skúšobnej prevádzke v Přerove, Olomouci, Pardubiciach a v Prahe. V hlavnom meste bol nasadený v pravidelnej prevádzke v ČSAD Praha. O skúškach v Olomouci som našiel jednu zaujímavú informáciu. V pamätnej publikácii k výročiu ČSAD v Olomouci sa píše, že v Olomouci sa skúšali prototypy (museli byť minimálne dva) kĺbových autobusov Škoda 706 RTO -K. Je však možné, že išlo o jeden autobus, ale s dvoma nátermi, je to len môj odhad, neberte to ako zaručenú informáciu.
Podľa článku v časopise Automobil č. 2 ročník 1963 bol autobus Škoda 706 RTO-K uvedený do skúšobnej prevádzky v roku 1961 v ČSAD Praha-Karlín, kde bol testovaný najprv na prímestských linkách, potom na stredných a dlhých linkách v pravidelnej a nepravidelnej doprave.
Testy
Pre testy prímestskej dopravy boli vybrané linky Praha – Honi Počernice (7 km, 7 zastávok) a Praha – Svépravice (7 km, 5 zastávok). Na týchto linkách kĺbový autobus Škoda 706 RTO-K najazdil 8600 kilometrov. Výsledky boli porovnané s autobusom Škoda 706 RTO MEX, ktorý bol na tejto linke v prevádzke.
Testy v strednodobej prevádzke (medzimestská doprava) sa uskutočnili na linke Praha – Brandýs nad Labem. Priemerná dĺžka trate bola 29 kilometrov. Autobus Škoda 706 RTO-K bol porovnávaný s autobusom Škoda 706 RTO CAR s prívesom Karosa B 40.
Autobus bol nasadený aj na dlhšie trasy, napríklad Praha – Pec pod Sněžkou, Praha – Špindlerův Mlýn, Praha – Brno.
Na týchto diaľkových trasách sa dosiahli priaznivé ekonomické výsledky vďaka pomerne veľkej kapacite autobusu. Hoci prototyp nebol vybavený na diaľkovú dopravu, komfort jazdy bol dostatočný.
Toľko článok v časopise Automobil 2/ 1963.
Podľa mojich informácií bol autobus v roku 1967 predaný do Chirany, kde bol prerobený na pojazdné laboratórium a v roku 1969 zošrotovaný.
Toľko informácie, ktoré som našiel o prototype kĺbového autobusu Škoda 706 RTO-K. Podľa môjho názoru bola škoda, podobne ako pri ŠM 16,5, že sa vývoj zastavil a tieto autobusy sa nevyrábali sériovo.
© Vlastimil Tělupil
