Sedlo Zbojská je významným turistickým cieľom, nachádzajúcim sa neďaleko pomedzia troch pohorí: Veporských vrchov, Stolických vrchov a Muránskej planiny. Geograficky ale spadá do Veporských vrchov a nachádza sa medzi Bánovom a Fabovou hoľou. Sedlom prechádza aj červenoznačená Rudná magistrála zo Stolice do Zlatých Moraviec.
Na hranici okresov a riek
Sedlo Zbojská je hranicou aj povodia dvoch vodných tokov, Hrona a Slanej. No a netreba zabudnúť ani na to, že sa tu nachádza hranica medzi okresmi Brezno a Rimavská Sobota. Zbojská je východiskovým bodom turistických chodníkov do Národného Parku Muránska Planina a Veporské Vrchy. Ozdobou tejto lokality je zachovalá divoká príroda s bohatým zastúpením chránených druhov rastlín a živočíchov.
Zbojnícke teritórium
Zbojská je dominantná aj výrazným zbojníckym folklórom. Svojho času tu so svojou družinou „operoval“ Jakub Surovec, známy to lokálny zbojník, ktorému poctu vzdáva aj rozhľadňa na kopci nad sedlom. V rozhľadni sa nachádza aj pomyselný hrob Jakuba Surovca. Jeho otec Ondrej Surovec bol bača na tisovskom salaši. Hneď vedľa rozhľadne je umiestnená veľká drevená socha Jakuba Surovca, ktorý si v takejto forme stráži svoje niekdajšie teritórium. Rozhľadňu tvorí štvorhranná veža obložená dreveným šindľom. Nachádza sa približne 300 metrov južne od sedla Zbojská. Je z nej nádherný výhľad na Fabovu hoľu.
Týmito miestami častokrát prechádzal aj Juraj Jánošík, takže zbojníčeniu tu nebolo konca kraja. Dnes si môžete vychutnať prechod Zbojníckym chodníkom, ktorým kedysi unikali zbojníci pred pandúrmi. Náučný chodník vedie Čertovou dolinou, Čertovým potokom a odbočiť môžete aj do Čertovej jaskyne.
Okolie Zbojskej
Fabova hoľa (1439 m n. m.)
je najvyšší vrch Veporských vrchov. Má zalesnený vrchol porastený pôvodnými horskými smrekmi, ktorý je súčasťou prírodnej rezervácie. Vyskytuje sa tu množstvo chránených druhov rastlín a živočíchov. Pravidelne sa tu zdržiavajú všetky naše veľké šelmy a hlucháne. Po južných chrbátoch sú roztrúsené malé horské samoty, ponúkajúce nádherné výhľady. Na Fabovu hoľu vedú turistické chodníky z Pohronskej Polhory, Polomky, zo sedla Zbojská a zo sedla Burda.
Sedlo Burda (1006 m n. m.)
leží medzi Fabovou hoľou a Vysokým vrchom. Je to významná križovatka turistických trás spájajúcich Veporské vrchy s Muránskou planinou a Horehronie s Gemerom. Jeho veľmi estetické okolie tvoria lúčnaté úbočia s roztrúsenými zbytkami lazníckeho osídlenia.
Kučelach (1100 m n. m.)
je malebná horská samota situovaná na južnom chrbáte Fabovej hole. Vedie popri ňom červeno vyznačená trasa na Fabovu hoľu. Odtiaľto sa možno pokochať nádhernými výhľadmi na Kráľovu hoľu, Stožky a do doliny Rimavy.
Kopačno (1080 m n. m.)
malá horská usadlosť umiestnená na juhozápadnom úbočí Fabovej hole. Neďaleko prechádza žlto vyznačený chodník na Javoriny. Ponúka výhľady na Klenovský Vepor a Brezniansku kotlinu s Nízkymi Tatrami.
Strieborná (987 m n. m.)
jej lúčnaté úbočia sú posiate zvyškami pôvodného lazníckeho osídlenia. Územím neprechádza žiaden značený chodník, preto je toto miesto ideálne pre turistov obľubujúcich ticho a romantiku v lone divokej prírody.
Klenovský Vepor (1338 m n. m.)
je so svojím charakteristickým tvarom prírodnou dominantou Veporských vrchov. Táto stolová hora je porastená hustým lesom pralesovitého charakteru. Z brala pod vrcholom sa núkajú krásne výhľady na Gemer, Muránsku planinu a Fabovu hoľu. Cez vrchol prechádza červeno značený chodník Rudná magistrála. V minulosti sa v okolí Vepra zdržiaval Jánošík a vraj by tu mal byť ukrytý jeho poklad.
Krátke (1020 m n. m.)
romantická horská osada umiestnená nad Pohronskou Polhorou. Lúčnatý hrebeň ponúka kruhový výhľad na okolité hory. Počas dobrej viditeľnosti vidno okrem iného aj štíty Západných Tatier, hrebeň Veľkej Fatry a Poľanu. Veľmi estetický krajinný ráz dotvárajú drevenice roztrúsené po úbočiach a dominujúci Klenovský Vepor. Cez Krátke vedie žltá trasa z Pohronskej Polhory na Machniarku.
Machniarka (1040 m n. m.)
malá horská usadlosť s niekoľkými drevenicami ponúka nádherné pohľady na Klenovský Vepor. Stretá sa tu žltý chodník z Krátkeho s Rudnou magistrálou.
Sedlo Diel (823 m n. m.)
je dôležité sedlo, ktorým prechádza Rudná magistrála. Pretína ho stará Tisovská cesta, kedysi jediná možnosť prechodu pre furmanov medzi Breznom a Tisovcom. Často tu dochádzalo k zbojníckym prepadom.
Kto bol Surovec ?
Jakub Surovec bol vodca zbojníckej družiny, pôsobiacej v Malohonte, na Gemeri, Horehroní, Liptove a Orave. Staršia tradícia i odborná spisba ho nesprávne pokladala za jedného z príslušníkov jánošikovskej družiny, avšak Surovec sa narodil až 2 roky po poprave Juraja Jánošíka. V ľudovej tradícii sa pokladal za jedného z najvýznamnejších ľudových zbojníckych hrdinov na Slovensku i v Poľsku. Kto vlastne bol Jakub Surovec? Od detstva pastier, potom želiar a valach na salašoch v okolí Tisovca, Muráňa, na Horehroní. Pre krádež oviec bol väznený v Rimavskej Sobote a banskobystrickou komorou odsúdený na 200 palíc. Na jar 1739 vstúpil do zbojníckej družiny, v roku 1740 zorganizoval vlastnú zbojnícku družinu. Pôsobila najmä na Horehroní, v Poľsku, neskôr na Orave, potom cez Liptov a Horehronie v Novohradskej a Zvolenskej stolici. Mesto Brezno a Zvolenská stolica podnikli prípravy na jej likvidáciu. 16. septembra 1740 po boji, v ktorom bol zranený, ho lapili v Lopušného krčme na území dnešnej obce Pohronská Polhora. Po výsluchu a mučení bol odsúdený na smrť lámaním na kolese na šibeničnom vrchu Viselnice nad Breznom.
Salaš Zbojská
Ďalšou a pre mnohých hlavnou dominantou tohto sedla, je salaš s rovnomenným názvom Zbojská. Vychýrené miesto, ktoré sa oplatí navštíviť. Ponúka ubytovanie priamo na salaši, tradičnú slovenskú kuchyňu, špecializujúcu sa na baranie a jahňacie mäso, obsluhu v tradičných krojoch, výrobu syrových výrobkov tradičným ručným spôsobom a mnoho iných zážitkov.
Poloha
Východiskový bod: Pohronská Polhora alebo ďalej cesta I/72 ktorá spája Horehronie s Gemerom medzi Pohronskou Polhorou a Tisovcom, alebo autobusová zastávka Pohronská Polhora,, Zbojská salaš
GPS: 48,739862 19,850676 Zbojská – rozhľadňa
Autobusové spojenie: linka 603420 Podbrezová-Brezno-Pohronská Polhora , alebo 601471 Banská Bystrica-Podbrezová-Brezno–Tisovec-Hnúšt’a/Revúca so zastávkou Pohronská Polhora,, Zbojská salaš
Mapa: klikni SEM, alebo na obrázok mapy
V Zbojskej zostaneme aj v našom nasledujúcom tipe na výlet a zavedieme vás do Čertovej doliny.
Zdroj a foto: Jozef Martinský / Eagle’s View
