Ak ste v Slovenskej Ľupči a tamojší hrad už poznáte, máme pre vás tip na výlet. Stačí prejsť mostom ponad Hron a zatočiť vpravo. Turistický chodník je vyznačený zelenou farbou.
Začiatok túry chvíľu vedie po brehu Hrona k ústiu potoka Driekyňa. Tu sa zelená značka delí. Ďalej popri Hrone by ste sa dostali do Šalkovej a Banskej Bystrice. Je to nenáročná prechádzka, zaujímavá na jar, keď sa príroda preberá zo zimného spánku, objavia sa prvé kvety a les i pobrežné porasty sú plné vtáčieho spevu. Ale viac ako peších turistov na tejto ceste stretnete cyklistov.
Cez krasové územie
Druhá smerová tabuľka zvádza k túre po lesnej ceste hore údolím Driekyne. Po nej sa dá vyjsť na krasovú planinu Pôlč a do Poník. Stúpanie lesom je strmšie a človeka núti občas nabrať druhý i tretí dych. Po výstupe k horárni Ratajová na planine Pôlč si užijete parádne výhľady.
O tom, že prechádzate krasovým územím vás presvedčia najmä závrty a silná vyvieračka napájajúca jazierko pri horárni Ratajová. Ale z Ponického krasu sú známe aj iné krasové javy, vrátane jaskýň. Z nich najdlhšia je údajne dlhá až 900 m.
Pohoria ako na dlani
Cez pás lesa za horárňou vyjdete na rozsiahlejšie lúky s ešte rozsiahlejším výhľadom. To vás priam prinúti vyjsť na lúčnatý kopec Stráž (697,4 m), ktorý je nad značenou cestičkou. Otvára sa tu vskutku čarovná panoráma s dominantnými zasneženými hrebeňmi Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, s výrazným Ľubietovským Veprom a na druhej strane za zvlnenou Zvolenskou kotlinou vyčnievajú Štiavnické vrchy so Sitnom a Kremnické vrchy, za ktorými v peknom počasí vykúka Veľký Grič.
V Ponickej Lehôtke a Ponikách
Ak sa z kopca Stráž napojíte opäť na zelenú značku, dostanete sa do Ponickej Lehôtky. Bývala osada Ponická Lehôtka je už stavebne spojená s Ponikami. Poniky majú celkom zaujímavú a bohatú históriu. Obec si čoskoro pripomenie 740. výročie prvej písomnej zmienky. Môžeme však predpokladať, že osada tu bola už na začiatku 13. stor. a že neunikla plieneniu Tatárov (Mongolov). Prvá zmienka z 27. júla 1284 hovorí o darovaní zeme „Ponyk“ kráľom Ladislavom IV. majstrovi Filipovi de Turchus, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II. a proti Kumánom. K rozvoju osady, ktorá už v roku 1400 dostala výsady mestečka podľa vzoru Krupiny, prispelo objavenie ložísk železnej a medenej rudy i zlata, ktorého ťažba sa spomína ešte v rokoch 1358 až 1571. Železo sa dobývalo a spracúvalo v Ponickej Hute, spomínanej v písomných prameňoch od roku 1718.
Turecké nájazdy
Až sem, vysoko do hôr, prenikali osmanské hordy v časoch, keď hranice Tureckej ríše siahali na juh stredného Slovenska. Tragédiu tých čias zobrazil Samo Chalupka v balade Turčín Poničan. Zvlášť tragický bol turecký nájazd 6. januára 1678, teda len päť rokov predtým, čo dostali Turci výprask pri Viedni. V ten trojkráľový deň prepadli Osmani Poniky, zabili 23 a do zajatia odvliekli takmer 300 ľudí. Mestečko sa vyľudnilo, zo zajatia sa vrátilo len zopár starcov. Ale život v Ponikách nezanikol. Prišli noví ľudia, aby využívali horské polia a pastviny, ťažili drevo, i skúšali banícke šťastie. Prešli i ťažkými skúškami v oboch veľkých vojnách 20. stor. Po nástupe komunistov k moci sa aj v Ponikách dostala ku slovu kolektivizácia poľnohospodárstva. Trvalo 10 rokov, kým sa podarilo vytvoriť celoobecné JRD (Jednotné roľnícke družstvo), ktoré sa veľmi rýchlo zaradilo medzi najproduktívnejšie a najznámejšie v celom Československu.
Čo sa oplatí vedieť a vidieť
Dominantou Poník je gotický kostol zo začiatku 14. stor. s cennými freskami a s oltárom, ktorý pochádza z dielne levočského Majstra Pavla. Oproti stojí evanjelický kostol z roku 1784.
Okrem Sama Chalupku sa spája s Ponikami aj meno básnika Štefana Žáryho, ktorý sa tu narodil 12. decembra 1918. O oboch dostaneme informácie na tabuliach v centre obce. Poniky patria do podpolianskeho regiónu s rázovitou ľudovou kultúrou. O nej sa môžeme presvedčiť v Ponickom dome kultúrneho dedičstva, kde je aj pamätná izba Štefana Žáryho.
Oravce
Na turistických mapách je vyznačená miestna zelená turistická trasa, ktorá spája Poniky s dedinou Oravce. Tadiaľto je možné dostať sa do sedla pod Drienkom, ktorým vedie miestna modrá značka z Môlče do Dolnej Mičinej. Ak však odbočíte hneď za dedinou Poniky po poľnej ceste mali by ste sa dostať k ďalšej vyvieračke – žriedlu – nad Oravcami. A asi po hodine chôdze z Poník natrafíte na osamotenú značku a podľa potôčika bez problémov dorazíte do Oraviec. Odtiaľ vás odvezie autobus do Banskej Bystrice. V pamäti vám zostanú nádherné výhľady zo Stráže a kopec ďalších zážitkov.
Poloha
Východzí bod: Slovenská Ľupča
Autobusové spojenie: linky 601465, 601470, 603425
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Za aktívnu pomoc s písaním a fotografiami k tomuto článku patrí naša veľká vďaka pánovi Sliackemu zo Zvolena.
