Fotografie v dnešnom článku boli nasnímané náhodne. O to viac nás potešili. Stanislav Szali Skurák v Budapešti na prechode do metra, ponahľajúc sa na jazdu Ikarusom 630 Cabrio objavil túto nádheru.
Ikarus 311 je 36-miestny autobus s motorom Csepel D-414 Diesel, ktorý hral dôležitú úlohu v maďarskej verejnej doprave na dlhých a krátkych trasách. Išlo o nasledovný typ prvého autobusu Ikarus so samonosnou karosériou (Ikarus 30). Maďarské dopravné podniky kúpili v rokoch 1963 až 1972 počas výroby tohto typu 1607 autobusov Ikarus 311. Podarilo sa ho aj vyviezť do zahraničia. Takmer 900 autobusov kúpila NDR a asi 400 kusov Bulharsko. Autobusy Ikarus 311 zostali v každodennom používaní až do konca 70. rokov v maďarskej doprave. Jazdili na zmluvných trasách a ešte dlhšie slúžili ako záložné vozidlá.
✏️
Keďže nás Stanislavove fotky zaujali, rozhodli sme sa o tomto konkrétnom autobuse zistiť niečo viac. Veľkým pomocníkom nám bola reportáž magazínu Vasárnap, ktorá začínala slovami:
Žiadne špeciálne staré športové auto alebo luxusná limuzína nedokáže v dnešnej premávke upútať toľko pozornosti ako historický autobus. A ak ide o domáci model, pozornosť si zaručene získa. Nie je možné jazdiť autobusom veteránom bez povšimnutia, každý máva a fotí. V dnešnom rýchlom svete môžu vodiči sledovať pomaly idúci autobus celé minúty a tí odvážnejší si ho spoza volantu vyfotia. Takéto vozidlá sú súčasťou maďarských ulíc už desaťročia. Staršia generácia na nich jazdila do práce a do školy. Pohľad na starý autobus vyvolá spomínanie – niekedy aj so slzami v očiach. Dokonca aj tí, ktorí kedysi ako profesionálni vodiči točili na nich bez posilňovača mohutnými volantmi. Pohľad na starý Ikarus sa jednoducho stal súčasťou kolektívneho vedomia a v mysliach veľkej časti obyvateľstva zanechal nezmazateľnú spomienku.
✏️
László Németh, súčasný majiteľ modelu 311, ho spoznal ešte ako dieťa. „Mama mi kúpila hračkárske autíčko Ikarus 311 a vtedy som sa rozhodol, že budem mať skutočné,“ hovorí.
Autobus kúpil na prelome tisícročí. „Pôvodne patril IBUSZu, neskôr sa stal pojazdnou predajňou alkoholu a potom slúžil ako strážna búda v bani,“ hovorí „záchranár“, ktorý autobus z roku 1964 našiel v dezolátnom stave. „Hoci som 311-ku nekúpil náhodou, keďže som ju pôvodne zamýšľal využiť ako sklad stavebného materiálu, rozhodol som sa ju zachrániť,“ hovorí László. Ani pred 20 rokmi nebola obnova jednoduchou úlohou. Chýbajúce diely sa mu podarilo nahradiť kúpou iného schátraného autobusu, ale množstvo ťažko nahraditeľných dielov našiel aj v skladoch BKV.
✏️
Renovácia autobusu je náročná úloha, pretože v porovnaní s osobným autom je všetko väčšie a ťažšie. Oveľa väčšie plochy sa musia brúsiť, rezať, zvárať, leštiť, nehovoriac o prečalúnení operadiel sedadiel, ktoré v našom prípade pojmú 36 osôb, o montáži bočných a strešných poťahov a presnom osadení mnohých okien. László Németh sa podujal na túto výzvu a z veľkej časti vlastnou prácou zachránil pre potomstvo neoceniteľnú pamiatku dopravnej techniky. Hoci v 50. a 60. rokoch minulého storočia brázdili prašné a dláždené maďarské cesty stovky exemplárov tohto vozidla, v prevádzkyschopnom stave sú známe len 4 kusy. Červený autobus Lászlóa Németha bol druhým, ktorý sa podarilo obnoviť do pôvodného stavu.
Foto: Stanislav Szali Skurák
Via: Vasárnap / Ivkovič Péter
