Menarini ako výrobca karosérií sa objavil v roku 1919 počas ťažkého povojnového obdobia. Vtedy sa Taliansko, zničené spôsobenými škodami, oneskorovalo s obnovou a začatím nových výrobných aktivít.
Na začiatku mala spoločnosť remeselnícky profil. Navyše jej úplne chýbali kapitálové prostriedky. Ale zručnosť a neúnavná práca Ettoreho Menariniho jej vtlačili taký veľký pracovný elán, že si zabezpečila neustály a rastúci rozvoj.
Medzivojnové obdobie
Po prvom období zameranom na renováciu karosérií vozidiel začala spoločnosť v roku 1925, hneď ako bolo možné rozšíriť závod a nakúpiť stroje, s dobrými výsledkami vyrábať aj karosérie pre automobily a taxíky.
V novom sídle prešla výroba vývojom a transformáciou. Výroba turistických vozidiel bola zastavená a začala sa výroba priemyselných vozidiel. Teda dodávok, sanitiek, nákladných áut, kabín pre nákladné vozidlá. O niečo neskôr sa výroba zamerala aj na autobusy. Tie boli spomedzi ostatných automobilov najzložitejšie a najťažšie.
V priebehu desiatich rokov sa výroba autobusov strojnásobila a ďalej rástla až do vypuknutia druhej svetovej vojny. Na začiatku vojny talianske továrne vyrobili oveľa viac autobusov ako automobilov.
Druhá svetová vojna a obdobie po nej
V prvých rokoch vojny sa v závode Menarini vyrábali špeciálne dodávky, sanitky a nákladné autá na vojnové účely, ale neskôr nastali zlé časy. Veľký závod bol väčšinou poškodený bombardovaním a výrobná činnosť musela byť v roku 1944 definitívne zastavená. Táto situácia pokračovala aj po skončení vojny, pretože závod zrekvirovala spojenecká armáda.
V roku 1946 sa E. Menarini mohol opäť ujať svojho majetku. Začal obnovovať rôzne sektory a poškodené stroje a nakoniec v roku 1952 začal závod vyrábať už len autobusy.
V roku 1952 po smrti Ettoreho Menariniho jeho traja synovia Dante, Giorgio a Eugenio pokračovali v priemyselnej činnosti pod novým názvom Carrozzeria Menarini Bologna s.n.c..
V roku 1954 začali bratia Menariniovci s výstavbou rozsiahleho a moderného závodu na výrobu všetkých typov moderných autobusových karosérií vrátane samonosných konštrukcií. Veľký závod bol dokončený v roku 1960 na celkovej ploche 50 000 m2. Z toho 25 000 m2 bolo krytých.
So začatím činnosti nového závodu sa zlepšil aj úspech spoločnosti Carrozzeria Menarini na talianskom trhu s autobusmi, ako aj ďalšie rozšírenie a modernizácia závodu.
Nový štýl výroby autobusov
Model karosérie s názvom „Essediemme“, uvedený na trh v roku 1961, predstavoval skutočný míľnik pre všetky techniky výroby autobusov. Potom museli viac-menej všetci výrobcovia autobusov aktualizovať svoje modely. Všetko preto, aby sa prispôsobili novému štýlu, ktorý zaviedla spoločnosť Menarini a ktorého hlavnými bodmi boli: už žiadne priehľadné „dlaždice“ na streche, žiadne klesajúce sklá na bočných stenách, elektricky ovládané dvere na autobusoch, ploché strechy a veľké okná. Okrem toho sa zaviedlo mnoho ďalších technických zlepšení. K nim patrila napríklad lepšia akustická izolácia, zníženie obrubníkovej hmotnosti, rýchlejšia vymeniteľnosť dielov, ktoré môžu zlyhať.
60. roky
Šesťdesiate roky boli pre Taliansko obdobím rýchleho pokroku v každej priemyselnej činnosti, počas ktorého spoločnosť Menarini rastie a posilňuje sa v navrhovaní a realizácii podvozkov pre mestské a osobné autobusy. Tým opúšťa svoju minulú charakteristiku jednoduchého výrobcu karosérií a stáva sa v plnej miere výrobcom kompletných autobusov.
V nasledujúcich rokoch Menarini pokračuje v ceste inovácie svojich výrobkov, pričom medzi konkurenciou zohráva úlohu „autobusovej špičky“ a dosahuje vedúce postavenie na domácom trhu s mestskými a zájazdovými autobusmi.
80. roky
Začiatkom osemdesiatych rokov sa objavuje aplikácia kotúčových bŕzd, potom zavesenie predných kolies autobusov a dokonca aj zadná náprava DE DION na autobusoch Monocar 101 a 102 SBH. Tie predstavujú špičku vo vývoji dizajnu moderných autobusov, ako aj prvé štúdie nízkopodlažného usporiadania v rodinách mestských autobusov.
V posledných mesiacoch činnosti, teda v roku 1989, spoločnosť Menarini kúpila spoločnosť Breda Costruzioni Ferroviarie. Kúpou predvídala proces priemyselnej agregácie, ktorý by charakterizoval aj sektor autobusov, ako sa to predtým stalo medzi výrobcami automobilov a priemyselných vozidiel.
Vzniká nová ochranná známka BredaMenarinibus; červený koník sa objaví na všetkých autobusoch vyrábaných spoločnosťou so sídlom v Bologni.
Prevod majetku najprv na skupinu Breda a neskôr pod priamu kontrolu spoločnosti Finmeccanica (2001), hlavného priemyselného holdingu v Taliansku, umožnil spoločnosti Menarini získať dostatok finančných prostriedkov na obnovu svojho sortimentu výrobkov, čím sa zmenšili opakujúce sa ťažkosti spôsobené poklesom trhu s autobusmi po znížení štátneho financovania.
Nové milénium
V očakávaní dopytu trhu po autobusoch s nízkymi emisiami predstavila spoločnosť BredaMenarinibus autobusy na CNG (EXOBUS), minibus na batérie (ZEUS) a hybridný autobus (ALTERECO).
Od roku 1989 vyrobila spoločnosť BredaMenarinibus približne 7200 autobusov, pričom neustále zlepšovanie výrobného procesu umožnilo v roku 1997 získať certifikát ISO 2001 pre systém zabezpečenia kvality. V júni 2003 spoločnosť BredaMenarinibus získala aj certifikát ISO 9001, čím potvrdila svoje vedúce postavenie medzi konkurentmi v odvetví autobusov.
V roku 2005 začala spoločnosť BredaMenarinibus predávať nové rady vozidiel s dieselovými motormi EURO 4 a motormi na CNG s názvami Avancity (10,8 m, 12 m a 18 m) a Vivacity (8 m a 9 m).
Tieto vozidlá boli známe svojím pútavým dizajnom. Vďaka nezávislému zaveseniu kolies prednej nápravy sa ešte viac zlepšila ich ovládateľnosť, držanie na ceste a komfort. Konštrukciou nadstavby umožnila rozšírenie vnútorných chodieb zlepšujúcich priestor pre cestujúcich.
Pokračujúci vývoj know-how umožnil spoločnosti BredaMenarinibus navrhnúť v roku 2007 reštýl celého radu vozidiel. Ten predstavuje Avancity+, Vivacity+, elektrický minibus Zeus 2. generácie s lítiovo-polymérovými batériami a medzimestský autobus Lander.
Koncom roka 2011 spoločnosť získala environmentálny certifikát ISO 14001, ktorým okrem iného preukazuje svoj záväzok znižovať vplyv priemyselných procesov, výrobkov a služieb na životné prostredie.
