Každý, kto bol v Londýne, si položil rovnakú otázku: Ako je možné, že to vysoké, dvojposchodové monštrum s ľuďmi na streche sa neprevráti v prvej zákrute?
Odpoveď má 93 rokov a vyzerá takto: obrovská hydraulická rampa, vrecia s pieskom a 28 stupňov.
Londýn 1933: Polícia nariaďuje, aby sa autobusy pokúsili prevrátiť
Slávna fotografia, ktorá dnes koluje po internete pod názvom Tilt Test, apríl 1933, Londýn, nevznikla ako atrakcia. Bola to tvrdá policajná podmienka.
Podľa nariadenia Metropolitan Police museli zamestnanci London General Omnibus Company (LGOC) podrobiť každý 60-miestny double-decker tzv. tilt testu – skúške naklonením.

Princíp bol brutálne jednoduchý:
Autobus postavia na plošinu, na horné poschodie naukladajú vrecia s pieskom simulujúce plný počet cestujúcich (každé vrece = jeden cestujúci) a plošinu začnú pomaly nakláňať. Test je úspešný, ak sa autobus nakloní o 28 stupňov od zvislej osi a neprevráti sa.
Na fotografii vidíte retiazky a malý prah na rampe. Nie, nedržia autobus, aby nespadol. Prah bráni len bočnému zošmyknutiu. Retiazky sú voľné – dnes sú to popruhy – a slúžia len ako záchrana, keby sa predsa len prevrátil. Brzdy musia byť počas testu vypnuté, inak by výsledok skresľovali. Cieľom totiž nie je autobus prevrátiť a zničiť, ale zistiť, kde je bod prevrátenia. Ten musí byť až za hranicou 28 stupňov.
Prečo práve 28 stupňov? V praxi autobus v bežnej premávke nikdy takýto náklon nedosiahne. Ani prudká zákruta, ani výtlk nevytvorí bočné preťaženie zodpovedajúce 28-stupňovému nakloneniu statickej plošiny. Ak to zvládne na rampe, v uliciach Londýna je v bezpečí.

Prečo práve červený double-decker?
Prvý motorový double-decker sa v Londýne objavil až v roku 1923. V tom čase bol v meste nedostatok autobusov a proti sebe bojovalo viac ako 200 nezávislých dopravcov – tzv. „pirate buses“. Nemali pevné trasy, chodili bočnými uličkami, aby boli rýchlejší.
Spoločnosť LGOC, najväčší hráč na trhu, potrebovala byť viditeľná. Preto natrela svoje autobusy na červeno. Metropolitan Police to schválila – červená farba bola najlepším varovaním pre chodcov. A tak sa z marketingového triku stal národný symbol Anglicka.

Tajomstvo stability: ťažisko dole, ostatok hore
Ako je možné, že autobus s ťažkými ľuďmi na streche nespadne? Inžinieri to vyriešili už pred 100 rokmi:
- Všetko ťažké je dole. Motor, prevodovka, palivová nádrž, podvozok a oceľový rám sú v spodnej časti. Karoséria horného poschodia je z čo najľahších materiálov.
- Vrece s pieskom hore, prázdno dole. Najprísnejšia verzia testu sa robí s plným horným poschodím a prázdnym dolným – najhorší možný scenár z hľadiska ťažiska.
- Nízke pneumatiky a široký rázvor. Široké pneumatiky s tlakom len 70 libier (oproti bežným 90) lepšie držia stopu.
V skutočnosti pri naklonení plošiny o 28 stupňov sa samotná karoséria nakloní až o 35 stupňov vďaka pruženiu – a stále stojí na všetkých štyroch kolesách.

Platí to dodnes
Test z roku 1933 nie je múzejný kúsok. Je zakotvený v britskej legislatíve Public Service Vehicles (Conditions of Fitness) Regulations 1981, kde sa doslova píše:
„V prípade dvojposchodového vozidla bod, v ktorom dôjde k prevráteniu, nesmie nastať, ak je vozidlo kompletné, plne vybavené pre prevádzku a zaťažené závažiami v správnych polohách predstavujúcimi vodiča, plný počet cestujúcich len na hornom poschodí a sprievodcu, a plocha, na ktorej vozidlo stojí, je naklonená na obe strany…“

A nielen v Británii. Rovnakých 28 stupňov pre double-decker a 35 stupňov pre single-decker vyžaduje aj Hongkong, Singapur a podľa smernice EÚ 2001/85/EC aj celá Európa. Británia bola pritom dlho jediná v Európe, ktorá tento test mala ako povinný.
Zaujímavosť: autobusy London Transport RT a RM z 50. a 60. rokov absolvovali tilt test nielen pred zaradením do prevádzky, ale aj po každej generálnej oprave v dielňach Aldenham Works. A občas neprešli – napríklad moderné karosérie East Lancs Olympus vraj potrebovali dodatočnú záťaž, aby testom prešli.
Takže keď nabudúce budete sedieť na hornom poschodí a vodič to „položí“ do zákruty na Oxford Street, spomeňte si na vrecia s pieskom z roku 1933. Ten autobus už zvládol oveľa viac – a neprevrátil sa.


















