Dnes pokračujeme v pátraní po putovaní známych československých autobusov do krajiny pyramíd. V minulom článku sme detailne opísali politickú situáciu a rozhodnutie vyvážať z Československa do Egypta autobusy Škoda 706 RO. Dnes sa zameriame na jeho mladšieho súrodenca, Škodu 706 RTO.
Dejiny dokážu byť poriadne zamotané a niekedy náhoda spôsobí sled udalostí, ktoré sú aj po rokoch zahalené rúškom tajomstva, no na vtedajšiu ekonomiku Československa mali slušný dopad aj v rámci prestíže.
Zamotaná história
23. júla 1952 vypukla v Egypte revolúcia. Kráľ Faruk utiekol so svojou rodinou do Talianska.
Hnutie slobodných dôstojníkov vytvorilo Egyptskú revolučnú radu pre velenie, ktorá získala v štáte moc. V roku 1954 revolučná rada dosadila na kreslo ministerského predsedu muža menom Gamal Abd an-Násir. V septembri 1955 Násir podpísal s Československom zmluvu o obchode so zbraňami, čo viedlo k tomu, že USA a Veľká Británia stiahli svoju finančnú pomoc a tým chceli Násira donútiť, aby prestal obchodovať s Východným blokom. Násir neposlúchol a aby získal peniaze inde (z plavebných poplatkov) začiatkom roka 1956 začal blokádu prístavu Ejlat a neskôr, 26. júla 1956, znárodnil Suezský prieplav . Dovtedy patril prieplav Spoločnosti Suezského prieplavu , ktorej akcie vlastnili predovšetkým britskí a francúzski investori.
Sovietsky zväz sa rozhodol poskytnúť Egyptu pomoc pri stavbe priehrady a utužiť tým vzťah medzi Egyptom a ZSSR. Touto cestou Egypt získal asi tretinu peňazí potrebných k výstavbe priehrady a ďalej takmer 400 technikov, ktorí so stavbou pomáhali. Znárodnenie prieplavu sa nepáčilo britskému a francúzskemu premiérovi, no Suezská kríza výrazne vylepšila vzťah medzi ZSSR a Egyptom. Toto priateľstvo viedlo k tomu, že Násir postupne začal transformovať egyptskú ekonomiku na socialistický systém.
Zbrane a … autobusy
Už v roku 1959 dorazili do Egypta po mori prvé autobusy Škoda 706 RTO. Pôvodne sa s veľkým objemom dovozu nerátalo, no opäť zaúradovala súhra priaznivých okolností. V roku 1964 získal Gamal Násir titul Hrdina Sovietskeho zväzu a Rad Lenina. Tieto ocenenia mu odovzdal Nikita Chruščov , ktorý prišiel do Egypta na oficiálnu návštevu. V tomto čase pomaličky vznikali obchodné zmluvy s krajinami socialistického bloku. Keďže Československo bolo významným spojencom v zbrojení Egyptských silových zložiek, rozšírila sa spolupráca aj na oblasť dopravy a teda na pravidelný dovoz autobusov, ktoré si získali srdcia Egypťanov svojou spoľahlivosťou oproti iným autobusom a tamojší ľud si ich vysoko cenil. Dokázali premávať v 40 stupňových horúčavách a nevadil im ani jemný púštny piesok, na ktorom si vylámali zuby kvôli jeho preniknutiu do piestov motora aj veľkí autobusoví hráči. Apropo, prvýkrát sa autobus Škoda 706 RTO ukázal v Egypte (verzia MEX) na propagačnej ceste a fotení pre vývozné a reklamné brožúry. Fotografie z roku 1957 vidíte aj v tomto článku (pri pyramídach).
Záujem
Vráťme sa do roku 1959: O tom, že Československo vyváža do Egypta autobusy, vedela u nás len hŕstka ľudí (obchod prebiehal takmer v rovnakom utajení, ako vývoz zbraní). No v zahraničí sa o „nezničiteľné autobusy“ začali zaujímať najmä Francúzi, ktorým značka Škoda v súvislosti s nimi hovorila veľmi veľa. Neskôr sa pridali ďalšie štáty. Fotografie a informácie napríklad vyšli v španielskej mutácií časopisu Revista del Motor. Išlo o propagačný mesačník auto – motocyklového priemyslu Československa – respektíve o vozidlá, určené na vývoz do aj mimo Európy. Posilnené úspechom autobusu v roku 1958 v Bruseli, vyšiel o ňom rozsiahly článok aj v anglickom časopise Motors. Vo francúzsku však pod tlakom konzorcia Berliet – Citroen k podpísaniu obchodnej zmluvy s Motokovom nedošlo. Naopak, záujem prejavili tri ďalšie africké štáty – Tunisko, Alžír a Ghana.
Čo dodať na záver?
Dodávanie autobusov pre Egypt trvalo okolo 10 rokov. Po smrti Násira nastúpil začiatkom sedemdesiatych rokov do prezidentského kresla Egypta Anwar al-Sadat, ktorý podporil vznik islamského hnutia, ktoré bolo za vlády jeho predchodcu zakázané. Vo viere, že islamisti budú spoločensky konzervatívni, im dal výmenou za politickú podporu značnú „kultúrnu a ideologickú autonómiu“.
Zmluvy z Československom už nemal kto obnoviť a tak sa naše autobusy v priebehu niekoľkých rokov vytratili z egyptských ciest.
Foto: archív Karosa, Revista del Motor,
