V dejinách dopravy existuje len málo projektov, ktoré tak odvážne kombinujú technickú náročnosť s malebnosťou krajiny. Trolejbusová trasa spájajúca Simferopol s prímorskou Jaltou nie je len dopravnou tepnou, ale aj živým pamätníkom inžinierskeho umu a vytrvalosti. Trolejbusová trasa Simferopol – Jalta je unikátna svojou dĺžkou, históriou vzniku a technickými vlastnosťami.
Cesta do Guinnessovej knihy rekordov
Tento dopravný systém drží svetové prvenstvo, ktoré mu právom vyslúžilo miesto v Guinnessovej knihe rekordov. Dĺžka trasy je 86 km (z letiska Simferopol až 96 km). Ide o najdlhšiu medzimestskú trolejbusovú linku na svete.
Trasa nie je výnimočná len svojou dĺžkou, ale najmä terénom, ktorým prechádza. Prechádza podhorskou a vysokohorskou krajinou Krymu, pričom vysokohorská cesta vedie cez Angarský priesmyk vo výške 752 metrov nad morom. Prekonávanie takýchto výškových rozdielov pomocou elektrickej trakcie bolo v čase vzniku trate revolučným počinom.
Rekordná výstavba a technické inovácie
Rozhodnutie o výstavbe medzimestskej horskej trolejbusovej trate padlo v roku 1958. Sovietske vedenie hľadalo ekologický spôsob dopravy, ktorý by neznečisťoval unikátnu klímu kúpeľného pobrežia emisiami z vtedajších naftových motorov.
Výstavba prebiehala tempom, ktoré dodnes vyráža dych. Prvá etapa trate v dĺžke 52 kilometrov bola vybudovaná a uvedená do prevádzky v rekordne krátkom čase – za 11 mesiacov. Táto časť spájala Simferopol s Alustou. Druhá etapa trate, medzi Alustou a Jaltou, bola otvorená v roku 1961.
Aby bola doprava plynulá aj v náročnom teréne, inžinieri navrhli unikátny systém trolejového vedenia. Na viacerých úsekoch sú 4-prúdové (2 linky v každom smere) a dokonca aj 6-prúdové úseky (trojitý okruh v Aluste), ktoré umožňujú jednému trolejbusu predbehnúť druhý s minimálnym použitím vzdušných výhybiek.
Československá stopa: Legendárne Škody v horách
Kľúčovým prvkom úspechu tejto trate boli vozidlá. Bežné mestské trolejbusy by v strmých stúpaniach a nebezpečných klesaniach krymských serpentín neobstáli. Pre trasu sa používajú špeciálne trolejbusy, schopné zvládnuť prudké klesania a stúpania. Na trasu nastúpili napríklad trolejbusy československého koncernu Škoda.
Československé stroje zo závodu Škoda Ostrov sa stali synonymom pre krymský trolejbus. Najznámejším modelom bola legendárna Škoda 9Tr. Tieto trolejbusy boli oceňované pre svoju mimoriadnu spoľahlivosť, odolnosť rámu a najmä výkonnú elektrodynamickú brzdu, ktorá bola kľúčová pre bezpečnosť pri zjazdoch z Angarského priesmyku smerom k moru. Neskôr ich doplnili modernejšie typy 14Tr a kĺbové 15Tr. Mnohé zo „škodoviek“ tu slúžili desiatky rokov a najazdili milióny kilometrov v podmienkach, ktoré by pre iné stroje boli likvidačné.
Náročnosť povolania a súčasnosť
Jazda na tejto trati nie je len o ovládaní vozidla, ale o skutočnom umení šoférovania. Vodiči prechádzajú špeciálnym výcvikom, aby zvládli ostré zákruty a horské klesania. Každý meter trate si vyžaduje maximálnu sústredenosť, najmä počas zimných mesiacov, kedy sa Angarský priesmyk mení na nehostinné miesto plné snehu a poľadovice.
V roku 2024 oslávili obyvatelia Krymu 65. výročie tejto unikátnej trasy. Napriek modernizácii vozového parku a infraštruktúry zostáva duch pôvodného projektu nezmenený. Trolejbus zo Simferopolu do Jalty zostáva jedným z najekologickejších a najkrajších spôsobov, ako sa dostať k moru, pričom československá technika navždy zostane zapísaná v jeho DNA ako základný kameň jeho svetovej slávy.
Kredit: príslušní autori
