Rozmanitosť osobnej autobusovej dopravy, ktorá sa za posledných 200 rokov vyvinula do dnešnej podoby, je takmer neobmedzená. Poďte sa s nami pozrieť do histórie…
Prvý konský
Prvý konský omnibus na svete, „carrosses à cinq sols“, bol predstavený v Paríži v roku 1662 podľa návrhu Blaisa Pascala, ale po niekoľkých rokoch bola jeho prevádzka zrušená. Prvú pravidelnú dopravu v Rakúsku prevádzkovali poštové vozne od roku 1730. Na snímke berlínsky konský omnibus, ktorý premával od roku 1825. Foto: Bundesarchiv.
Parné autobusy
Parné autobusy, ktoré v roku 1826 vynašiel Angličan Sir Goldsworthy Gurney, jazdili v Londýne do roku 1919. Na snímke cestný autobusový parník Roberta Williama Thomsona, ktorý fungoval na linke Edinburgh-Leith okolo roku 1870. Prvé vozidlá tohto typu jazdili rýchlosťou až 15 km/h.
Prvý trolejbus
Paralelne s vývojom omnibusu/autobusu bol vynájdený elektrický trolejbus. Bratia Siemensovci, William v Anglicku a Ernst Werner v Nemecku, spolupracovali na vývoji konceptu trolejbusu. Prvý trolejbus na svete (od Wernera Siemensa) jazdil v Berlíne už v roku 1882 (pozri obrázok), ale len ako úspešný test a nie v nepretržitej prevádzke.
Prvý benzínový
Prvý omnibus na svete poháňaný spaľovacím motorom pochádzal z továrne Benz. Išlo o ďalší vývojový stupeň patentovaného motorového vozidla Victoria, s priestorom pre sedem cestujúcich a vodiča, poháňaný jednovalcovým štvortaktným motorom s výkonom 5 koní. Prvý omnibus bol dodaný spoločnosti Netphen Omnibus Company 12. marca 1895, ale kvôli rôznym problémom sa tam používal len krátko.
Kombinované autobusy
Prvý kombinovaný
V roku 1907 postavil Kässbohrer Fahrzeugwerke z Ulmu prvý kombinovaný autobus na svete (patentovaný v roku 1910), v ktorom sú prvky autobusu a nákladného auta spojené tak, že cestujúci a tovar môžu byť prepravované súčasne alebo striedavo. Na obrázku je fínska kombinácia autobusu z roku 1945 | Foto: časopis Mobilisti 1/2009.
Ďalšie kombinované autobusy
Kombinovaný autobus Mercedes-Benz LPO 322 z roku 1965. | Foto: Sendelbach
Chiva (po španielsky koza) je typ autobusu, premávajúceho na vidieku v Kolumbii a Ekvádore, ktorý je prispôsobený na verejnú dopravu v ťažších podmienkach. Chivas sú založené na podvozku autobusu s upravenou kovovou alebo drevenou karosériou. Väčšina má na strešnom nosiči rebrík, ktorý sa používa na prepravu osôb, dobytka a tovaru. Majiteľ alebo vodič zvyčajne dáva vozidlu prezývku. | Foto: pat_ossa, Flickr
Po železnici
Železnično-cestné autobusy, skrátene tiež autobusy Schi-Stra, sú obojsmerné vozidlá pre železničné trate a cesty, ktoré Deutsche Bahn používali od 50. rokov minulého storočia. Vlakbus bol vybavený dieselovým motorom Klöckner-Humboldt-Deutz s výkonom 120 HP, ktorý umožňoval rýchlosť 80 km/h na ceste a 120 km/h na koľajniciach. Vozidlá ponúkali 43 miest na sedenie a 15 až 24 miest na státie. Na snímke železničný cestný autobus v Bochume. | Foto: (c) Sam Gamds
O-Bahn Adelaide na juhu Austrálie sa riadi podobným princípom ako miestny systém koľajových autobusov, ktorý spája centrum mesta so severovýchodnými predmestiami. Autobusy sú vedené po dvanásťkilometrovej trase, po ktorej môžu trať opustiť a obslúžiť rôzne destinácie. Na obrázku Mercedes-Benz O 305. | Foto: Sven Storbeck
Návesové autobusy
V 30. rokoch sa objavili návesové autobusy vo viacerých krajinách. Šlo napr. B. Büssing typ SS a typ DS. Prvé návesové autobusy sa však vyrábali už okolo roku 1900, v Holandsku a Nemecku od 20. rokov minulého storočia. Na obrázku historické nákladné auto Škoda 706 RTTN s prívesom Karosa NO 80 v Brne, Česká republika, rok výroby 1958 | Foto: Harold
Autobus s ťahačom a prívesom v Novom Južnom Walese pred rokom 1954 | Foto: Samuel John Hood, Štátna knižnica Nového Južného Walesu.
Kuba. Do roku 2008 sa ako miestna verejná doprava v hlavnom meste Havana využívali návesové autobusy. Pre svoj dizajn so zníženým vstupným priestorom v strede návesu sa nazývajú „Camello“ (ťava). | Foto: Bluesy Pete
Poschodový a navyše kĺbový
Neoplan Jumbocruiser je názov poschodového kĺbového autobusu vyrobeného spoločnosťou Neoplan v rokoch 1975 až 1992 s typovým označením N138/4. Jeho úžitková plocha cca 90 m² teoreticky umožňuje 144 miest na sedenie. Vozidlá vybavené barom a veľkým batožinovým priestorom však boli dodávané s maximálne 110 miestami na sedenie. Z hľadiska úžitkovej plochy je to dodnes najväčší pojazdný autobus na svete. Na snímke autobus č.4, 1976 pred dodaním. | Foto: Archív Neoplan Konrad Auwärter
Trojposchodový
Takzvaný rytiersky autobus, pravdaže, nikdy nebol v pravidelnej prevádzke. Fialový trojposchodový špeciálne upravený autobus AEC Regent III RT (štandardný červený dvojposchodový autobus vyrobený v anglickom Londýne v 50. rokoch 20. storočia) bol jednorazový typ od Warner Bros. Studios v Leavesden, Spojené kráľovstvo a bol použitý vo filmovej sérii Harry Potter ( konkrétnejšie v Harry Potter a väzeň z Azkabanu). | Foto: Marek Kosniowski
Superbus
„Superbus“ je projektom prof. Dr. Ockelsa z TU Delft (NL). Trojnápravové vozidlo má 4 elektromotory s celkovým výkonom cca 750 HP, jazdí rýchlosťou až 250 km/h, ponúka miesto pre 26 pasažierov, má dojazd 200 kilometrov, je 15 metrov dlhé a má 16 dverí. Superbus bol prezentovaný ako štúdia na IAA 2010, v roku 2013 bol dokončený ako unikátny projekt univerzity. | Foto: Elkawe
O väčšine z týchto autobusov sme písali podrobnejšie v predchádzajúcich článkoch. Malá rekapitulácia však nie je na zahodenie.
Zdroj: busplaner
