Neobyčajná spolupráca: ako autobusy Neoplan-IFA spojili Východné a Západné Nemecko

Počas vrcholu tzv. Studenej vojny neexistovali takmer žiadne vzťahy medzi dvoma rozdelenými nemeckými krajinami NDR a NSR. S uvoľňovaním napätia však došlo aj k spolupráci a nie k hocijakej. V 80. rokoch potrebovala Afrika jednoduchšie autobusy špeciálne navrhnuté pre africké podmienky, nenáročné a nie príliš drahé vozidlá na podvozku európskych výrobcov, nazývané Tropic Bus.
Spolková republika Nemecko a jej hospodárske a obchodné väzby so susednou NDR v tom čase rástli. „Nová politika“ dosiahla svoj vrchol v polovici 80. rokov. Zintenzívnila sa spolupráca v hospodárstve a začala sa realizácia prvých spoločných projektov v automobilovom priemysle oboch krajín, ktorý bol na rozdielnom stupni rozvoja. Priekopníkmi spolupráce v tomto odvetví bol známy výrobca autobusov Gottlob Auwärter GmbH & Co. KG zo Západného Nemecka a východonemecký štátny podnik VEB IFA Kombinat Nutzfahrzeuge Ludwigsfelde.

Tak vznikol okrem iného autobus Neoplan-IFA.

História značiek Neoplan a IFA v Ghane

V roku 1974 bol v meste Kumasi otvorený úplne prvý závod v automobilovom priemysle Neoplan Ghana Ltd. 55 % akcií patrilo Ghanskej republike, 45 % firme Gottlob Auwärter. Afrika montovala autobusy! A aké! Známe v celej Európe. Neoplany boli pravidelní víťazi medzinárodných súťaží. Boli trendové a pohodlné…

Nákladné autá IFA W50 sa objavili v Ghane tiež v 70. rokoch a okamžite vzbudili záujem. Ich ceny boli primerané, často ešte výhodnejšie ako pri autách montovaných v Afrike z európskych dielov. Okrem toho NDR presadzovala rozumnú obchodnú politiku, ochotne súhlasila s výmenným obchodom. Nákladné autá boli dokonca vymieňané za banány. Vedenie pobočky Neoplan Ghana to neznepokojilo, pretože továrne združenia IFA nevyrábali autobusy veľkých tried. Západní Nemci sa však po premýšľaní rozhodli využiť situáciu vo svoj prospech. Vo februári 1984 sa začala realizácia bezprecedentnej dohody. Západní Nemci sa dohodli s Východnými Nemcami na spoločnom vývoji „tropického autobusu“. Neoplan-IFA mal byť dodaný v počte 100 kusov do Ghany. Aby sme boli presnejší: Do Ghany malo prísť100 kusov predĺžených podvozkov IFA W50, ktoré sa na mieste vybavia nadstavbami Neoplan.

Prototypy

Najprv sa rozhodlo o výrobe desiatich prototypových podvozkov s rázvorom 4600 mm v Ludwigsfelde. Ale takéto podvozky sa tam dovtedy nevyrábali. Návrh na výrobu 47-miestnych autobusov na podvozku W50 L/Sp s rázvorom 3700 mm západní Nemci zamietli. Pracovníci závodu museli tieto podvozky predĺžiť, aby sa počet sedadiel zvýšil na 55. „Kapitalisti“ sa zaviazali dodať karosérie. Vo februári 1984 sa v NDR začali komplexné skúšky prvého prototypu autobusového podvozku so zvýšenou svetlou výškou, do júna boli úspešne ukončené. Čoskoro boli dva podvozky vybavené karosériami Neoplan v závode Gottlob Auwärter v Pilstingu a autobusy sa začali testovať. Jeden sa testoval v NDR, druhý sa poslal do Ghany. Medzitým továreň v Ludwigsfelde vyrobila ďalších osem podvozkov autobusov s dlhým rázvorom – boli pomenované W50 L/B-GH (písmeno B znamenalo Bus, písmená GH – Ghana). Autobusy pre Ghanu dostali rovnaký názov ako vozidlá tejto triedy pre nemecký trh – Neoplan SK 1 (písmená SK znamenali „štandardný malý autobus“ – Standardkleinbus). Čoskoro sa však modelový index zmenil na N 311 Tropic Bus vo verziách City (55 miest na sedenie + 25 na státie) a Intercity (55 miest na sedenie).

N 311

V roku 1986 továrne Neoplan Ghana narýchlo vyrobili 100 autobusov na podvozku MAN pre najväčšieho miestneho osobného dopravcu a začali montovať novú sériu rovnakých vozidiel. Zároveň sa začala montáž autobusov Neoplan N 311 Tropic, a to aj na export. Presné údaje o počte vyrobených strojov sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť. Je známe, že Neoplan Ghana dočasne prevzal zastúpenie nákladných podvozkov IFA W50 a pravdepodobne ich dolaďoval podľa požiadaviek miestneho trhu. Spoločná práca s NDR však zjavne netrvala dlho.

Rýchly koniec

V marci 1986 bolo v Ludwigsfelde zmontovaných 19 prvých prototypových šesťtonových nákladných vozidiel nového radu L60 (tentoraz L v značke znamenalo Ludwigsfelde) s motormi s výkonom 180 k. Sériová výroba sa začala nasledujúci rok. Vedenie závodu vkladalo do nového stroja veľké nádeje, najmä pokiaľ ide o jeho export. Kapacity závodu boli narýchlo pripravené na doplnenie modelového radu. A to aj z dôvodu, že sa na podvozkoch L60 budú stavať „africké“ autobusy. V Afrike však náhle záujem o stavbu malého počtu autobusových podvozkov pre nový model zanikol. Za oficiálny dôvod ukončenia zmluvy medzi Nemeckom a Ghanou sa považuje nespokojnosť zákazníkov s niektorými nedostatkami konštrukcie autobusu. Prístup k jednotlivým častiam vznetového motora s výkonom 125 k bol na vozidle Neoplan N 311 síce zabezpečený, ale výmena celého motora si vyžadovala čiastočnú demontáž karosérie. Určite však existovali aj ďalšie dôvody, ale tie pochádzali od západonemeckých partnerov.

V tieni „perestrojky“

Hospodárska politika Spolkovej republiky Nemecko voči NDR sa v druhej polovici 80. rokov trochu zmenila. Stále sa hovorili krásne slová, vyvíjali sa spoločné plány, no ich realizácia sa spomalila. Slová sa začali rozchádzať so skutkami. Slovo „perestrojka“ prevzali médiá po celom svete a stalo sa sloganom novej éry, ktorá sa začala. Počuli to Nemci, východní aj západní. Prvých znepokojila nová politika ZSSR, druhých povzbudila.

Vo všeobecnom pozadí týchto udalostí je ukončenie spoločnej práce spoločnosti Gottlob Auwärter a združenia IFA v projekte „Ghana“ len nepodstatnou, ale veľmi charakteristickou epizódou.

Firma Gottlob Auwärter totiž navrhla väčší obchod – vyvinúť autobus pre domáci trh a zmontovať ho v NDR. Na výrobu karosérií a finálnu montáž prilákal ďalšieho partnera – autoopravovňu vo východonemeckom meste Altenburg VEB Autoreparaturwerk Altenburg (AREWA). Všetko to znelo lákavo, ale plány sa realizovali slimačím tempom.

Až v rokoch 1990 – 1991, keď sa Nemecko zjednotilo, v závode v Altenburgu, ktorý zmenil formu a názov na AREWA GmbH, bolo zmontovaných 15 autobusov AREWA v modeli Junior 512. Ale to už je iný príbeh…

Foto: VEB IFA Automobilwerk Ludwigsfelde, IFA Export Zeitung, Auwärter/Neoplan Fotoarchiv