Naozaj krásne zrenovovaný známy československý autobus Škoda 706 RTO je možné vidieť v Nemecku, konkrétne v meste Eberswalde.
Eberswalde v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko, leží asi 50 km severovýchodne od Berlína. Má približne 41 000 obyvateľov. Mesto obklopujú veľké lesy, býva preto často nazývané Waldstadt. V časoch NDR išlo o významné priemyselné centrum v krajine. Práve sem nás priviedlo pátranie po stopách autobusu RTO, ktorý vďaka predným svetlometom viac pripomína poľský autobus Jelcz.
Ide však naozaj o autobus Škoda 706 RTO. Je známe, že tie sa vyvážali do mnohých krajín sveta. Pri tomto autobuse je však zaujímavosťou, že nebol vyrobený na export. Poďme však po poriadku.
VEB Kraftverkehr Eberswalde
Dopravná spoločnosť VEB Kraftverkehr Eberswalde začala svoju činnosť 1. apríla 1953 len s 30 zamestnacami. S niekoľkými predvojnovými vozidlami zaparkovanými v depe vo Westende spoločnosť zabezpečovala nákladnú a osobnú dopravu. Udržiavanie prebiehajúcej prevádzky sa však v povojnovom období vyznačovalo mnohými prekážkami vrátane nedostatku náhradných dielov. Len vďaka veľkej vynaliezavosti, iniciatíve a neutíchajúcemu optimizmu spolupracovníkov sa podniku nakoniec podarilo prežiť. Usilovní kolegovia nielenže plnili dopravné a prepravné služby, ale aj usilovne budovali nové depo, ktoré bolo otvorené v apríli 1956 na Poratzstraße v Eberswalde.
Vytúžený vzostup napokon prišiel s výrobou vozidiel štátne zakázky, čo zvýšilo celkovú produktivitu práce a efektívnosť podniku. Fyzicky ťažkú prácu nahradili aj moderné nakladacie mechanizmy v oblasti nákladnej dopravy.
Na druhej strane osobná doprava sa rozbiehala len pomaly. V prevádzkach Eberswalde, Bad Freienwalde a Bernau bolo možné začať len s niekoľkými predvojnovými autobusmi. V prevádzkovej oblasti Eberswalde bola spočiatku obsluhovaná len linka Joachimsthal – Bernau. V tom čase bolo ešte stále hlavnou úlohou spoločnosti vykonávať prímestskú dopravu, aby sa robotníci včas dopravili na svoje pracoviská.
Nedostatok autobusov
Aby bolo možné uspokojiť dopyt po preprave v čase dopravnej špičky, používané autobusy boli neustále preťažené, t. j. povolená kapacita bola neustále výrazne prekračovaná. To nevyhnutne viedlo k zvýšenému opotrebovaniu vozidiel, a tým k vysokému počtu porúch autobusov. K tomu dochádzalo najmä v dôsledku náročných poveternostných podmienok v zimných mesiacoch. Neskôr bol rozsah úloh rozšírený o prepravu žiakov, ktorá bola zmluvne dohodnutá so školami. V priebehu rôznych reorganizácií však spoločnosť VEB Kraftverkehr Eberswalde, ktorej boli v roku 1963 podriadené automobilové dopravné spoločnosti Bad Freienwalde a Bernau, stratila v roku 1970 významnú časť svojej rozhodovacej slobody a bola odteraz riadená VEB Verkehrskombinat Frankfurt.
Na zlepšenie katastrofickej situácie s autobusmi boli v spolupráci s vedením strany a štátu, obcami a podnikmi v území zorganizované a realizované primerané posuny pracovného času a zmeny vyučovacieho času. Na tomto novom základe sa podmienky dali postupne zvládnuť. Zakúpili sa aj nové autobusy.
Išlo najmä o maďarské vozidlá typu Ikarus , ďalej poľské kĺbové autobusy typu Jelcz a sovietske mestské autobusy typu LiAZ. Stále to však bolo málo.
„Veľkokapacitný“ LiAZ
Je potrebné poznamenať, že jedinými kĺbovými v Eberswalde boli začiatkom 70. rokov len poľské autobusy Jelcz. Ikarus 280 sa začal vyrábať až v roku 1973 a zohnať Ikarus 180 bolo v roku 1970 takmer nemožné. Hoci autobus LiAZ nebol kĺbový autobus (t. j. nie veľkokapacitné vozidlo), bol vhodný na mestskú dopravu vďaka koncepcii sedadiel a existujúcej kapacite 100 miest. Dopravný podnik Eberswalde dostal k dispozícii 8 autobusov tohto typu.
Keďže tento autobus bol vybavený benzínovým motorom a spôsoboval vysokú spotrebu paliva, jeho ekonomická využiteľnosť bola značne obmedzená. Bolo potrebné nájsť iné riešenie. Bolo rozhodnuté odstrániť pôvodné benzínové motory a nainštalovať dieselové motory W 50 s použitím adaptačnej technológie. Napriek značným ťažkostiam pri prestavbe sa to podarilo a tento typ vozidla nám pomohol prekonať aj problémy s uspokojením dopytu v osobnej doprave. Pri používaní týchto upravených vozidiel však bolo potrebné akceptovať značnú nevýhodu. Keďže v týchto autobusoch sa zvyčajne viezlo až 100 osôb a motor W 50 mal výkon len 90 koní, nebolo možné dosiahnuť uspokojivú cestovnú rýchlosť.
Štartovací servis
Zabezpečiť technickú prevádzkovú pripravenosť dostupných autobusov bolo stálou výzvou najmä v zimných mesiacoch.
Keďže celý vozový park musel byť odstavený skôr pod holým nebom ako v parkovacích halách, pripravenosť autobusov na štart bola pri mínusových teplotách značne obmedzená.
Aby boli zaručené existujúce časy cestovných poriadkov, zvyčajne od 4:00, bolo potrebné v zimnom polroku zorganizovať takzvaný „štartovací servis“. To znamená, že dvaja zamestnanci museli v noci striedavo naštartovať a zohriať autobusy, aby zabezpečili, že vozidlá budú môcť začať svoju službu včas.
V zimných mesiacoch sa však objavili iné problémy síce nie autobusové, ale…
V dôsledku používania lúhu a posypovej soli zimnou cestnou službou boli silne zasiahnuté elektrické káble na trolejbusoch a často sa stávalo, že už neboli dosiahnuté technicky požadované izolačné hodnoty. V týchto prípadoch existovalo len jedno riešenie, a to odstaviť vozidlá z prevádzky a umiestniť ich na deň v dielni, aby sa vysušili.
Tieto vozidlá však potom v premávke chýbali a dôsledkom boli zodpovedajúce meškania a vynechávania spojov.
Škoda 706 RTO
Za účelom zníženia existujúcej neistej situácie v realizácii prepravných požiadaviek v osobnej doprave nielen podnik, ale aj Ústredie Ministerstva dopravy bojovali za jej zmiernenie prostredníctvom dodatočného dovozu vozidiel. S tým, že vôbec nemusí ísť o nové vozidlá. No a kdesi tu začína príbeh našej „erteóčky“. Dnes sa už zrejme nedozvieme, akými kľukatými cestičkami zakotvil tento autobus vo vtedajšej NDR. Trochu svetla do celej záležitosti vniesol Dr. Werner Söffing, ktorý aj autorom fotografií v dnešnom článku.
Nákup „nie nových“ autobusov neznamenal nákup vyradených vozidiel. Odporúčalo sa zamerať na autobusy, ktoré nemali najazdených veľmi veľa kilometrov a ktoré by mali byť poľahky servisované v Nemecku. Škoda 706 RTO, o ktorej je dnes reč, bola vyrobená v roku 1963 v ČSSR. Takmer ihneď bola pridelená jednotkám Československej ľudovej armády (ČSĽA), ako vojenský autobus. Je známe, že autobusy na vojenčine nenajazdili mnoho kilometrov a častokrát slúžili napríklad ako vozidlá posádkovej hudby. Z dôvodu obmeny vojenského vozového parku sa navyše autobusy (na rozdiel od iných vojenských vozidiel) pravidelne obmieňali. Niežeby šli do šrotu, ale väčšinou končili na poľnohospodárskych družstvách, alebo v Telovýchovných jednotách. Stávalo sa, že prešli v SVA Holýšov generálnou opravou, prípadne zmenou farby z vojenskej khaki a potom sa zaradili do „civilnej dopravy“. Toto však nebol prípad „nášho“ autobusu.
Svoju činnosť v armáde ukončil v roku 1971 a takmer ihneď bol odkúpený a prevezený do Východného Nemecka.
V Eberswalde k nemu pribudol autobusový príves Jelcz PO-1E a dobrodružstvo mohlo začať. Pamätníci hovoria, že šlo o autobus, ktorý bol spoľahlivý. Hlavne nemal problémy v zime a spoľahlivo zvládal s prívesom aj jazdu do kopca. Navyše „nezapáchal“, ako benzínový LiAZ a v chladných mesiacoch v ňom bolo teplúčko. Presný dátum, kedy bola ukončená jeho prevádzka v Eberswalde sa nám zistiť nepodarilo. Niektoré zdroje uvádzajú rok 1979 a iné 1981. Je však isté, že okrem neho premávali v Eberswalde aj iné autobusy Škoda 706 RTO. Tento sa však zachoval, ako jediný.
Po renovácií
Autobus bol po vyradení z prevádzky určený na zošrotovanie a bol uskladnený začiatkom 80. rokov na mieste neďaleko Dessau. Náhoda chcela, že sa naň akosi pozabudlo a prečkal tam nielen pád železnej opony, ale aj spojenie obidvoch nemeckých krajín do jednej. V Dessau strávil viac, ako 20 rokov, kým bol v roku 2002 odovzdaný autobusovej spoločnosti Barnim – nástupcovi VEB Kraftverkehr Eberswalde.
Po doslova láskyplnej rekonštrukcii bolo vozidlo opäť schpné prevádzky už v roku 2003. Ukazuje sa, že je absolútnym pútačom a zaujme nielen svojím verným pôvodným stavom. Zrekonštruovaný bol aj jeho príves Jelcz PO-1E a hoci nie je schválený na prepravu osôb, je možné ho prevážať za autobusom „naprázdno“.
Autobus je v súčasnosti možné prenajať na rôzne príležitosti:
- Svadobné cesty
- Klubové výlety
- Firemné výlety
- Prezentácie produktov
- Reklamné a filmové nahrávky
- Prehliadky mesta
- Kyvadlová doprava
Škoda 706 RTO je zároveň veľkým lákadlom stretnutí historických vozidiel nielen v Eberswalde. My mu prajeme ešte veľa šťastných kilometrov.
Foto: Dr. Werner Söffing
