Na „second-hand“ trhu sa objavil jeden z najvzácnejších sovietsko-ruských autobusov – ZIL-118 „Junosť“. Súkromný predajca ocenil svoj zachovaný exemplár na 9 miliónov rubľov.
Možno sa vám na prvý pohľad 9 miliónov rubľov bude zdať nesmierne veľa, no v čase písania tohto článku (december 2024) by to bolo v prepočte 80 208,90€.
ЗиЛ 118 „Юность“, alebo ak chcete ZiL 118 „Junosť“ patril k hŕstke vozidiel východného bloku, ktoré získali obdiv na technologicky vyspelom Západe. My sme o ňom písali na tomto mieste, alebo tu.
Krátka história
Výrobný program sovietskej automobilky ZiL (do roku 1956 ZiS) tvorili predovšetkým úžitkové autá vyrábané v obrovských sériách. Vedľa toho podnik vyrábal tiež luxusné limuzíny. V roku 1959 pod taktovkou konštruktéra Grinčara začal pracovať jeho tím na luxusnom minibuse. Jeho základom bol upravený podvozok ZIL-111. Výsledok tohto snaženia v podobe extravagantného prototypu sa objavil v roku 1962 pod označením ZIL-118 (ЗиЛ-118 Юность, kde Junosť slovensky znamená mladosť). V žiadnych oficiálnych plánoch ho nikto nikdy nenašiel. Tím vývojárov a dizajnérov ho vyvíjal po pracovnej dobe vo svojom voľnom čase. Auto vznikalo z číreho entuziazmu, možno aj preto išlo o projekt v Sovietskom zväze aj vo svete nevídaný.
Prototyp sa úspešne podrobil továrenským skúškam. Vozidlo pri nich najazdilo tisíce kilometrov po cestách i necestách, v extrémnych klimatických podmienkach v celom rozsahu jednak teplotného a jednak zrážkového spektra.
Stroj bol neobvyklý už na prvý pohľad. Zaujal hlavne bohato presklenou futuristickou karosériou. Na zvyšok vozidla sa tvorcovia snažili použiť čo najviac už vyrábaných komponentov. Napríklad upravený podvozok z typu ZiL-111 s rázvorom 3760 mm. Šesťlitrový osemvalec ZiL-130 s maximálnym výkonom 110 kW poháňal zadné kolesá. Z vládnej limuzíny bola použitá netradičná dvojstupňová automatická prevodovka ovládaná tlačidlami na prístrojovej doske. Pohotovostná hmotnosť činila 3320 kg a maximálna rýchlosť v prevádzkovej konfigurácii bola udávaná 120 km / h.
Do roku 1970 podnik vyrobil len dve desiatky „Junosti“. Tie sa používali predovšetkým pre dopravu delegácií, menej významných členov štátnych návštev a novinárov.
Malé autobusy ZIL-118, ktoré používali diely z limuzín ZIL, sa vyrábali v rokoch 1963 až 1994. Boli určené na prepravu vládnych delegácií. Existovali aj varianty sanitiek, ktoré slúžili Ústrednému výboru KSSZ a Rade ministrov ZSSR, ako aj špeciálne komunikačné vozidlá KGB. Po obnove v roku 1971, keď sa vzhľad autobusu zmenil tak, aby zodpovedal modernému ZIL-114, sa podľa rôznych údajov vyrobilo 86 až 87 kusov.
Na predaj
Vozidlo ponúkané na predaj bolo vyrobené v roku 1993, takže patrí k „najnovším“ exemplárom. Uvedený počet najazdených kilometrov je 53 tisíc. Tento 16-miestny autobus je vybavený štandardným 7,5-litrovým motorom s výkonom 180 koní a automatickou prevodovkou. Podľa informácií v priložených dokumentoch autobus Junosť pôvodne vlastnila reklamná a vydavateľská spoločnosť z Orenburgu. Neskôr prešiel dopravný prostriedok cez niekoľko súkromných majiteľov, ktorí ho používali pre osobné potreby. V roku 2013 bol autobus predstavený na výstave Oldtimer Gallery.
Via: Overclockers
