Štyridsaťdva vyradených školských autobusov slúži ako kryt v prípade nukleárnej vojny mužovi menom Bruce Beach, ktorý ich kedysi dávno zatavil do betónu.
Bolo to začiatkom 80. Rokov minulého storočia. Studená vojna medzi ZSSR a USA silnela a spolu s ňou sa stávala väčším a väčším strašiakom nukleárna hrozba. Studená vojna bola skrytým konfliktom medzi Západom (Spojené štáty a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. východným blokom, vedeným Sovietskym zväzom), keď sa Spojené štáty a Sovietsky zväz po víťazstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superveľmocami. Po nástupe prezidenta Ronalda Reagana v roku 1981 (ktorý označil ZSSR ako Evil Empire – „Ríša zla“) sa opäť začali preteky v zbrojení. Ronald Reagan, aj za cenu vysokého rozpočtového deficitu, donútil Sovietsky zväz, vedený prestarnutým politbyrom, zapojiť sa do pretekov, v ktorých Sovieti nemohli držať s Američanmi krok. Reagan 23. marca 1983 oznámil zámer (Strategická obranná iniciatíva – SDI – Strategic Defense Initiative) vytvoriť systém ochrany USA proti útokom strategických jadrových zbraní (predovšetkým balistických rakiet) využitím najnovších technológií, tak by systém zničil nepriateľské strely ešte pred ich dopadom.
Bruce Beach (dnes 83 ročný) mal v tom čase takmer 45 rokov. Aj on denno denne čítal o tom, ako sa blíži konflikt, ktorý sa nemôže skončiť inak – ako jadrovým útokom. Pre pocit väčšieho bezpečia sa z Chicaga odsťahoval na kanadský vidiek, kde spoznal aj svoju budúcu manželku, o sedem rokov staršiu Jean. Na zdedenom pozemku si neskôr začal budovať The Ark Two (Druhú archu). Bolo to v roku 1985. „Archa“ je funkčná dodnes, hoci sa na nej podpísal nemilosrdný zub času.
Momentálne sa naozaj jedná o najrozsiahlejší súkromný kryt na svete. Na ploche 929 m2 a 4 metre pod zemou sa rozkladá komplex, kde sa môže na niekoľko mesiacov ubytovať okolo päťstovky ľudí. V bunkri nájdete množstvo potravinových zásob, elektrické generátory, potrubné rozvody, a dokonca aj improvizovanú zubnú ordináciu. Aj napriek výraznej „ošumelosti“ je všetko funkčné. Len jadrová vojna (našťastie) stále neprichádza…
Cez tri desaťročia bojuje Bruce Beach s úradmi, ktoré mu k stavbe nedali povolenie. Podľa Brucea sa však jednalo o otázku života a smrti, pretože mal pocit, že sa vláda dostatočne nestará o preventívnu bezpečnosť občanov v prípade jadrovej hrozby a ich zákaz preto nebral na vedomie. Hlavní predstavitelia požiarnej ochrany sú však názoru, že je celá oblasť vysoko nebezpečná a verejnosti musí byť neprístupná.
Za Beachom stojí množstvo podporovateľov a priaznivcov. Pre dobrovoľníkov organizuje pracovné víkendy v bunkri, ktoré im v prípade atómového útoku zaručujú isté miesto. V rámci kanadskej výstavy The Canadian Survival & Meeting expo si záujemcovia mohli tiež celou stavbou prejsť.
„Keď prvýkrát vojdete do bunkra, je to, ako by ste sa ocitli na inej planéte. Ak ste o ňom len počuli, nie je to nič v porovnaní so skutočnou návštevou,“ hovorí jeden z návštevníkov. My vás dnes na jeho návštevu pozývame.
Foto: freaktography.com
