Dlhé roky slúžil ako včelín. Dnes je vďaka 12 000 hodinám trpezlivej práce reštaurátorov naozaj výstavným klenotom Maďarského múzea techniky a dopravy. Ikarus 66, zvaný „Faros“ (chvost). Legenda, na ktorú sa nezabúda.
Múzeum
Ak sa niekoho spýtate, čo mu napadne, keď si spomenie na maďarský automobilový priemysel, takmer určite ako prvé povie Ikarus. Možno si myslíte, že Maďarské múzeum techniky a dopravy je jedným z depozitárov domácej značky, ktorá sa kedysi vyvážala do viac ako päťdesiatich krajín. Kto si to však myslí, mýli sa. Pred piatimi rokmi mali vo svojej zbierke len jeden model, Ikarus 556.
Vedenie múzea si uvedomilo tento nešťastný stav a začalo budovať vlastný nostalgický vozový park. Tento v súčasnosti pozostáva z troch autobusov Ikarus : 66, 211 a 311.
Miliardy na obnovu
Ikarus 66 je prvým významným výsledkom ich programu rozvoja zbierky. Dúfajme však, že nie posledný, pretože na základe rozhodnutia vlády bolo vyčlenených celkovo 6,67 miliardy forintov (takmer 20 mil. €) na obnovu existujúcich exponátov Múzea dopravy. To všetko v rámci päťročného programu na záchranu národného technického a dopravného dedičstva. Finančné prostriedky budú použité na obnovu viac ako 100 vozidiel vysokej hodnoty. A tiež nespočetného množstva ďalších artefaktov (modely, uniformy, mapy) a samozrejme na nové akvizície.
Faros
Pre múzeum je vždy veľkým potešením doplniť svoje zbierky a pre Múzeum dopravy nemôže byť väčším prínosom ako Ikarus s chvostom, symbol národnej priemyselnej a dopravnej histórie a vrchol maďarského dizajnu. Ikarus 66, považovaný za klenot maďarského priemyslu, ktorý sa stal skutočnou klasikou, bol predstavený na autosalóne v Ženeve a na autosalóne v Paríži v roku 1954. Existovali dva typy: 55 na diaľkové trate, ktorých v rokoch 1953 až 1973 zišlo z výrobnej linky 7 466, a 66 na mestské použitie, ktorých bolo oveľa viac, celkovo 9 260, ale takmer žiadne sa nedochovali, a ak áno, väčšinou išli do šrotu.
(Pozn. redakcie): Väčšina z 9 260 vyrobených kusov bola vyvezená do Nemeckej demokratickej republiky a prostredníctvom približne 2 700 vozidiel dodaných spoločnostiam Volán v Maďarsku bol v 60. a 70. rokoch minulého storočia jedným z dominantných typov autobusovej dopravy.
Včelín na kolesách
Múzeum nechcelo kúpiť už zreštaurované vozidlo od spoločnosti, kde už bolo v bezpečných rukách, ale chcelo zachrániť ďalší exemplár pred zošrotovaním. Toto vozidlo bolo jedným z posledných desiatich vyrobených kusov. Do prevádzky bol autobus uvedený 3. apríla 1973 v podniku Volán č. 14 so sídlom v Székesfehérvári. Potom ho koncom desaťročia používala spoločnosť Mezőgép vo svojom závode v Egeri a od roku 1982 slúžil ako autobus pre Školu pre pomocné zamestnanie a Domov dôchodcov až do jeho vyradenia z prevádzky 16. marca 1983. Potom ho používal včelár, na bokoch boli namontované montážne body pre úle a sedadlá boli odstránené. Možno si predstaviť, aká práca bola premeniť ho opäť na autobus. Našťastie boli hlavné komponenty vozidla vrátane motora, prevodovky a celej prístrojovej dosky neporušené a napriek zjavne zlému stavu bolo vozidlo dobre zreštaurované na muzeálnu úroveň.
Reštaurovanie
Múzeum dopravy zakúpilo vozidlo v roku 2016 a jeho dôkladná a autentická renovácia trvala približne rok a pol, čo predstavuje 12 000 hodín. Uvedenie do prevádzkyschopného stavu stálo asi 50 miliónov forintov. V súčasnosti je zrekonštruovaný do pôvodného stavu a dokonca funkčný, vďaka čomu bol zaradený do kategórie oldtimer. Inštitúcia by chcela, aby ikonické staré vozidlá, ktoré boli kedysi dominantou ulíc, bolo možné obdivovať nielen zvonku, ale aby ich bolo možné využívať aj na nostalgické výlety. Múzeum dopravy ešte nikdy nemalo takýto vozový park.
Foto: Facebook, Közlekedési Múzeum, Róbert Nádasi
