Model Baťovho autokaru Ford BB zo zbierky Ivy Rajm nesie krásny rukopis Josefa Sodomku

Vždy máme veľkú radosť, keď si v pošte nájdeme „psaníčko“ od Pani Ivy Rajm. Nebolo tomu inak ani nedávno. Do jej zbierky pribudol nový krásny model.

MUDr. Iva Rajm pracuje v Čechách na patológii súdneho lekárstva a jej koníčkom sú práve autobusové modely. Ten najnovší naozaj stojí za to. Pani Iva k nemu napísala zaujímavé informácie.

BAŤÚV KANCELÁRSKY AUTOKAR SODOMKA 1937

Tento autokar je vlastne taký hybrid. Šasi je z amerického nákladiaka FORD  BB , špeciálnu nadstavbu naň urobila v roku 1937 vo vysokomýtskej karosárni firma CARROSSERIE SODOMKA. Vozidlo ale bolo určené pre československého zákazníka a jazdilo hlavne po československých cestách.

Z tohto dôvodu si ho dovoľujem zaradiť medzi československé historické vozidlá. 

Model : FORD BB – CARROSSÉRIA SODOMKA 1937

Mierka : 1:43

Materiál: Resin

Výrobca : AutoCult

Takmer neznámy

Tento unikátny autokar vznikol na podvozku amerického nákladiaku. Vnútri nechýbalo nič pre prácu aj odpočinok, bohužiaľ sa nezachoval.

Podnikateľ Ján Antonín Baťa, ktorý sa ujal riadenia Baťových obuvníckych závodov po tragickej smrti svojho brata Tomáša v roku 1932, mal rozhodne skvelý vkus na dopravné prostriedky. Jeho kancelária, umiestnená vo výťahu v zlínskom mrakodrape, je preslávenou turistickou atrakciou. Na letisku Točná neďaleko Prahy potom môžete obdivovať a občas aj uvidieť v akcii lietadlo Lockheed Electra 10A, ktoré Baťa zakúpil v roku 1937.

Zrejme najmenej známym strojom J.A. Baťu je však pojazdná kancelária na štyroch kolesách – už len preto, že sa nielen nezachovala, ale tiež z dôvodu, že k nej nie je k dispozícii obsiahlejší obrazový materiál.

Niekoľko technických dát

Ford BB z roku 1934 sa vyznačoval nie príliš známou maskou chladiča, ktorá bola akýmsi prechodom medzi typicky hranatým prevedením radu A a AA a klasickým V8 so špicatou a dopredu vysunutou spodnou časťou. Dlhé prevedenie sa dodávalo so zosilneným motorom a prevodovkou, neskôr sa pre tieto zásahy vžilo označenie „Heavy Duty“. Osemvalcový „Flathead“ ťažil z objemu 221 kubických palcov, teda 3,6 litra. Agregát dával výkon 63 kW (85 k), krútiaci moment bol 195 Nm. Motor bol štandardne spojený s trojstupňovou mechanickou prevodovkou, poháňajúcou cez kardanový hriadeľ a rozvodovku zadné kolesá. Podľa prevedenia a prevodov mohol nákladný Ford ísť viac ako 80 km/h. Takú rýchlosť nedosahovala v roku 1934 väčšina vtedajšej československej osobnej produkcie.

Prestavba u Sodomku

Ťažko sa dnes dozvieme, z koho hlavy vzišiel popud prestavať rýchle nákladné auto na obytný a konferenčný autobus, teda vozidlo, aké nemalo na našich cestách konkurenciu. Voľba padla na Sodomkovu vysokomýtsku karosáreň. Sem bol Ford BB dovezený v roku 1936 pravdepodobne po svojej vlastnej osi v kompletnom stave, tak ako jazdil v Zlíne.

Práce na prestavbe skončili ešte v tom istom roku. Je prekvapujúce, že pokiaľ karosáreň evidovala a starostlivo fotograficky dokumentovala svoje výrobky, pri takejto lahôdke fotozáznamy chýbajú. Dnešný archív nemá k dispozícii ani klasickú „sodomkovskú“ fotku, urobenú na niektorom z obľúbených „fotoflekov“. Bola to dohoda oboch majstrov remeslá? Alebo požiadavku Baťu? Nevieme… Každopádne po odstrojení úžitkovej nadstavby, očistení a kontrole technických komponentov začala stavba úplne oslňujúceho špeciálu. Vo svete bolo podobných karosérií postavených viac. V našich podmienkach sa Sodomkom oblečenému Fordu čiastočne podobala iba prototypová ŠKODA 532, ale len v základnom bočnom náhľade. Navyše sa u nej jednalo o klasický autokar na diaľkové linky.

Trabant vedľa Bugatti

Ford BB sa stal základom tisícov autobusov na celom svete, tie ale vedľa Sodomkovho špeciálu vyzerali ako Trabant vedľa Bugatti. Čelo vozidla v bezkapotovej podobe, malo ľahko povytiahnuté blatníky, aerodynamicky zošikmené predné čelo s vystupujúcou maskou a svetlometmi. Nárazník bol zrejme amerického prevedenia. Trojica predných okien ponúkala výhľad aj do boku, boli teda priamym predchodcom neskorších panoramatických skiel. Každá bočná strana bola osadená päticou okien a troma dverami, z toho jedny na každej strane slúžili obom vodičom a otvárali sa na obrátených závesoch. Dobovým prvkom boli kryty zadných kolies. Samotný zadok bol extrémne zošikmený v duchu rýchlych osobných automobilov a vybavený batožinovým priestorom. Motor zostal v pôvodnom umiestnení, vpravo od neho bolo pracovisko prvého vodiča (Ford je RHD), druhý vodič mohol odpočívať na ľavom sedadle alebo sledovať cestu z mapového stolíka. Nechýbali ani odkladacie priestory s miestami na uloženie nápojov.

Salón

Nasledovala sklenená prepážka v celom priečnom vnútornom profile karosérie a za ňou pracovňa, schopná premeny na salón. Majstrovským kúskom vnútornej architektúry boli vstavané stolíky s písacími strojmi, ktoré sa v prípade potreby dali vyklopiť. To isté platilo aj o konferenčnom stolíku so skrinkou na úradnú dokumentáciu. V ďalšom „oddiele“ bolo niekoľko cestovných kresiel. Celý interiér bolo možné ľahko premeniť v spálňu, zatiaľ čo vodiči po vystriedaní pokračovali v jazde nočnou krajinou.

Jazda

V lete sa mohli čiastočne alebo úplne spustiť bočné obdĺžnikové okná, posledné párové sklá boli výklopné na stredovom čape. V chladnejších dňoch sa iste osvedčila dokonalá izolácia a teplovodné rozvody v interiéri. Nevieme, či súčasťou interiéru bola chladnička či tepelne odtienený priestor, chladený ľadom a určený na nápoje, ale miesto na uschovanie občerstvenia tu existovalo, rovnako ako skrinka na jedálenský riad a príbory.

Vďaka, páni Baťa a Sodomka

Karoséria bola opatrená lakom svetlého, ale dnes už zrejme ťažko stopercentne overiteľného odtieňa. Eleganciu podčiarkovalo aj bieloboké obutie na čiernych ráfikoch.

Na záver ešte krátky hodnotiaci úryvok zo zlínskeho dobového periodika, popisujúci originálnu štvorkolesovú Baťovu kanceláriu: „V stavbe karosérií je firma Sodomka vo Vysokom Mýte vedúca vo svojom odbore. Dokonalosť jej výrobkov je chválená nielen u nás, ale aj za hranicami.“ Vďaka, páni Baťa a Sodomka, za eleganciu na nohách aj na cestách!

Stopy po tomto unikátnom vozidle miznú počas druhej svetovej vojny, pred ktorou Ján Antonín Baťa v roku 1939 emigroval najprv do USA a potom do Brazílie, kde v roku 1965 zomrel.

Ak sa vám model páčil, nezabudnite navštíviť webovú stránku a  profil na Facebooku Pani doktorky Rajm. Určite budete milo prekvapení.

©️ Iva Rajm

Fotogaléria

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest