Pán Vlastimil Tělupil patrí k našim aktívnym prispievateľom. Jeho dnešný príbeh nás zavedie do Brna. A my sme mu sľúbili, že vás poprosíme o pomoc…
V dnešnom článku si pripomenieme autobus Škoda 706 RO, ktorý dnes môžete vidieť v Technickom múzeu v Brne. Prenesieme sa do roku 1977, aj do súčasnosti a napíšeme, čo sa pánovi Vlastimilovi doteraz podarilo zistiť o jeho histórii.
„Jak se hlídá neteř“
Nechajme rozprávať pána Tělupila: „V roku 1977 som pracoval v Brne v Priemyselných stavbách Brno. Pri jednej služobnej ceste som si na okraji Lišna všimol mestský autobus Škoda 706 RO . Stál v tráve pri ceste a vedľa neho bola odstavená „montážna“ Praga RN „vo farbách DP Brno“. Ako fanúšika našich nákladných áut a autobusov ma autobus a Praga RN zaujali. A to aj napriek tomu, že sme s budúcou manželkou mali dohodnuté „rande“. Navyše moja sestra, ktorá bývala v Brne v Slatine, nás požiadala, či by sme „nepohlídali“ našu neter. Mala vtedy asi 1,5 roka. Obaja sme súhlasili, vzali sme neter do kočíka a vyrazili sme. Asi nemusím písať, že prechádzka viedla „náhodou“ na kraj Lišnej, kde stál autobus Škoda 706 RO a Praga RN. Nebolo práve najlepšie počasie, ale obe dámy so mnou úspešne absolvovali prechádzku, dobre som si obzrel obe zaparkované autá. Pre moju manželku to mohlo byť varovanie, čo to znamená mať takého blázna do našich autobusov, ako som ja. Asi to nebolo dostatočné varovanie, pretože sme manželia už 45 rokov a ja som sa o naše autobusy neprestával zaujímať a manželka si na to zvykla.„
Pri pive sa človek dozvie veci…
Videl som tento autobus na rôznych podujatiach, čítal som o ňom v rôznych časopisoch, videl som ho na fotografiách a nejako som ho bral ako fakt, nejako som sa oň bližšie nezaujímal. Ako to už v živote býva, náhoda rozhodla, že som získal viac informácií o osude tohto autobusu…
V tom čase som bol na okraji Brna a čakal som na kamaráta, ktorý ma mal odviezť domov. Krčmu beriem ako účelovú záležitosť, dostanem smäd, vypijem pivo a idem preč, ale potom som „narazil“ na partiu dôchodcov z DP Brno a keď prišla reč na tento autobus, sadol som si a počúval ich. Urobil som si tam svoj osobný rekord, vypil som vtedy tri pivá. Ale to, čo som od nich počul a napíšem sem, myslím, že to stálo za to. Chcel by som len upozorniť, že to, čo som od nich počul, nie je „oficiálne“ potvrdené, je to ich spomienka a ako viete, ľudská pamäť nikdy nefunguje na 100%.
Z Jihlavy do Brna
Tento autobus previezol do Brna pán Šlezinger , vodič autobusu v DP Brno, po jeho vyradení z DP Jihlava. Pred odchodom dostal dobrú radu: „Batérie sú slabé, ak chcete zastaviť, tak len na kopci.“ Ale aj tak sa cesta vydarila a autobus zaparkoval v Lišni.
Vo svojich spomienkach sa pamätníci nevedeli zhodnúť na jeho ďalšom osude. Možno tam bol vyradený autobus Škoda 706 RO CAR z ČSAD, ktorý mal slúžiť ako zdroj náhradných dielov pre tento autobus. Po čase však autobus z Lišnej zmizol, nikto nevedel kde a kedy a mestský autobus tam stál, až kým nebol v stave vraku. Týmto autobusom sa do Lišnej chodilo na mierové slávnosti a národný výbor začal „tlačiť“ na to, aby prestal hyzdiť okolie a išiel do šrotu. Našťastie sa našli fanúšikovia, ktorí sa rozhodli zachrániť ho a dať mu nový život.
Keď zistili, že im pri demontáži „nespadol na hlavu“, rozhodli sa tento autobus zrenovovať.
9000 hodín práce
Nepodarilo sa mi zistiť, kto a koľko ľudí sa podieľalo na tejto renovácii, ale verím údaju o počte hodín odpracovaných na renovácii tohto autobusu, ktorý bol údajne 9000 hodín.
Hoci tieto spomienky nemám „oficiálne“ potvrdené, zdajú sa mi logické a myslím, že sa im dá veriť. Priznávam, že sú to len spomienky očitých svedkov, nepotvrdené, priznávam, že neviem, nakoľko sú pravdivé, ale sú zaujímavé.
Na prvej fotografii je autobus Škoda 706 RO pred renováciou, na druhej po renovácii.
Prajem vám krásnu jeseň.
Vlastimil Tělupil
A ako sme avizovali v úvode článku, chceli by sme pamätníkov aj dnes poprosiť s doplnením faktov, ktoré sa podarilo pánovi Vlastimilovi zhromaždiť. Ak viete o tomto autobuse viac, pokojne napíšte sem do komentárov. Článok doplníme.
Vopred ďakujeme.
Foto: Vlastimil Tělupil, Robert Kubica
Doplnenie
Jan Touš: „Mě o tomto voze vyprávěl nějaký pan Němec z Brna, který se podílel jak na převozu z Jihlavy, tak na jeho opravě. Popisoval to jako opravu na koleni, za použití jiných autobusů. Nicméně to opravili svépomocí a ten autobus do dnešních dní jezdí téměř bez oprav (ano, má myslím nový motor, je opraven lak). Nicméně tenkrát prý nebyly možnosti jako teď. Mám někde i fotografii z převozu. V Jihlavě sloužil tento vůz dlouho jako vůz služební – tahač. Odvezl spoustu porouchaných autobusů a trolejbusů a především, když do Jihlavy přijel nový trolejbus na vagónu – tento služební autobus se postaral o jeho převoz z nádraží Jihlava – město do vozovny dopravního podniku.“
Pouze doplním, že převod vozu mezi organizacemi byl k 20. 11. 1974 a vozu byla ponechána SPZ JI-02-47. K vozu se dochovala nějaká dokumentace, zatím v nepřístupných fondech. Co se ale přesně dále dělo v TMB musí říci jiní.