Magirus-Deutz 200 RS 12, carrocería San Antonio po ôsmych rokoch obnovy vyzerá fantasticky

Magirus-Deutz 200 RS 12 s karosériou San Antonio bol významným produktom argentínskeho automobilového priemyslu sedemdesiatych rokov. Tento bol konkrétne vyrobený v roku 1977. Jeho kompletná rekonštrukcia zahŕňala 8 rokov práce. No výsledok je naozaj fantastický.

Autobus pôvodne slúžil Comisión Nacional de Energía Atómica – Národnej komisii pre atómovú energiu, ktorá ho okrem iných funkcií využívala aj ako vozidlo pre poštové služby. Možno aj preto sa po motorickej stránke pred rekonštrukciou javil veľmi dobre.

Výroba

Tieto autobusy sa vyrábali v spoločnosti DECA (Deutz Cantábrica) I.C.S.A. v rokoch 1969 až 1978. Ich zvláštnosťou bolo, že mali samonosnú karosériu, ktorú uvedená spoločnosť vyrábala v Argentíne od 60. rokov minulého storočia. Mal centrálny nosník a potom „sieťovú“ konštrukciu z rúr štvorcového prierezu. Prvý autobus Magirus-Deutz s touto charakteristikou bol predstavený v roku 1965.

Motor, prevodovka, diferenciál, riadenie

Zvláštnosťou bol tiež jeho vzduchom chladený, štvortaktný, 8-valcový, vznetový motor v tvare V. Tento motor sa nazýval Deutz F8L413 so zdvihovým objemom 11 296 cm3 a výkonom 220 koní podľa normy SAE pri 2 500 otáčkach za minútu. Otvor valca mal 120 milimetrov a zdvih piestu 125 milimetrov. Krútiaci moment bol 66 metrických kilogramov pri 1 450 otáčkach za minútu.

Prevodovka bola nemecká ZF (Zahnradfabrik Friedrichshafen) model S 4-60 so štyrmi synchronizovanými prevodmi dopredu a dozadu. Spojka bola suchého jednolamelového typu s hydraulickým ovládaním. Diferenciál bol z radu Eaton 16.244 s pneumaticky ovládaným vysokým a nízkym diferenciálom s pomerom 4,11:1/5,71:1. Voliteľne bolo možné objednať pomer 4,56:1/6,25:1. Hydraulické riadenie bolo tiež ZF model 8062 s uhlom natočenia 45º.

Odpruženie

V závislosti od modelu 200 RS 12, A, AL a SL, existovali tri rôzne dĺžky a rozvory. To umožnilo vytvoriť dvojitú „ťaviu“ karosériu, ktorá bola v 60. a 70. rokoch v Argentíne tak bežná. S karosériou San Antonio autobus predávali spoločnosti A (Alfredo) a L (Lorenzo) Decaroli S.A.

Odpruženie bolo pneumatické, ako je znázornené na prístupových dverách, a malo dva vlnovce na prednej náprave a štyri na zadnej náprave. Autobus mal aj štyri malé poloeliptické pružiny na prenos ťahu a centrovanie náprav. Podvozok autobusu Magirus-Deutz 200 RS 12 sa v rokoch 1969 až 1978 vyrobil v počte 1 235 kusov.

Podvozok

Rozmery podvozku Magirus-Deutz 200 RS 12 boli nasledovné: dĺžka modelu A 11 740 mm, modelu AL 12 640 mm a modelu SL 13 240 mm. Šírka 2 500 mm, výška naloženého (zaťaženého) podvozku 1 300 mm. Predný rázvor, 1 936 milimetrov; rázvor vzadu, 1 704/1 822 milimetrov. Predný previs, 2 615 milimetrov; zadný previs, 3 125 milimetrov a svetlá výška, 400 milimetrov. Hmotnosť podvozku bola 5 430 kilogramov a prípustná celková hmotnosť bola 15 100 kilogramov. Maximálna rýchlosť bola 117 kilometrov za hodinu s pomerom 4,11:1.