Železničným autobusom sme na tejto stránke venovali už niekoľko článkov. Príbeh autobusového vlaku Lux Torpeda je ďalším z nich.
Dostať sa do cieľa v čo najkratšom čase, bezpečne a pohodlne je bežným želaním každého z nás. Každý rok, keď sa vydávame na turistickú cestu alebo obchodné rokovania, kladieme čoraz väčšie nároky na kvalitu cestovania. Zvykli sme si na pohodlie a zvyšovanie rýchlosti. Verte, že takto to bolo odjakživa a naprieč časom sa zjavilo na cestách i koľajniciach množstvo zaujímavých vozidiel.
Vráťme sa do roku 1930. Miestom začiatku príbehu je Ľvov. Presnejšie Ľvov ako významná administratívna jednotka Poľskej republiky v medzivojnovom období. V snahe rozvinúť železničnú dopravu a oživiť upadajúci priemysel sa poľská vláda zamerala na neobvyklú formu dopravy – motorový železničný autobus.
„Lux torpédo“
Prvý exemplár tohto technického zázraku zmontovala rakúska spoločnosť Austro-Daimler-Puch v roku 1933. Lux-torpedo bol takzvaný „koľajový vozeň“ – voz so spaľovacím motorom. Samotné „torpédo“ vyzeralo ako hybrid autobusu a limuzíny. „Raketový“ dizajn bol na 30. roky 20. storočia veľmi moderný, a keď autobus prechádzal okolo stanice, pútal pozornosť všetkých. Aerodynamický tvar a absencia parnej lokomotívy a príslušného dymového stĺpa radikálne odlišovali „torpédo“ od vtedajších vlakov.
Poľská výroba
Poľská vláda v rámci experimentu zakúpila jeden exemplár takéhoto motorového autobusu. Ale už prvé testy stačili na to, aby sa dalo hovoriť o kúpe licencie na jeho výrobu. Výsledok – v roku 1936 sa už tieto motorové autobusy vyrábali v poľskej továrni Fablok. Samozrejme, model bol prispôsobený miestnym potrebám a vybavený výkonnejšími dieselovými motormi umiestnenými pred kabínou vodiča – po jednom na každej strane. Bolo rozhodnuté poháňať Luxtorpedy poľskej výroby dieselovými motormi MAN AG D4086, a nie benzínovými motormi ako rakúsky prototyp. Hlavnými dôvodmi boli nižšie náklady na palivo a nižšie riziko požiaru a výbuchu. Prevodovka bola hydraulická ( menič krútiaceho momentu a kvapalinová spojka ), dodávaná firmou Voith. Každý motor mal svoj vlastný mechanický reverzačný prevod a prevodovku, obe umiestnené pod kabínou. Otáčky oboch motorov bolo možné ovládať z jednej kabíny. Kolesá mali pneumatiky s dušou medzi diskami a oceľovými pneumatikami (vonkajšie časti, ktoré sa dotýkajú koľajníc). Tým sa zlepšil jazdný komfort a znížilo sa dynamické zaťaženie koľajníc, čo bolo dôležité pri vysokých rýchlostiach. Model dostal oficiálny názov „Pociąg Motorowo-Ekspresowy MtE“, hoci všetci dávali prednosť oveľa kratšiemu a zvučnejšiemu „Lux-torpedu“.
Rýchlosť
A teraz to najdôležitejšie – rýchlosti Lux-torpeda. Boli naozaj zaujímavé. Maximálna rýchlosť bola až 120 km/h, ale konštrukčná rýchlosť v prevádzke bola 115 km/h. Všeobecne dosahovala rýchlosť 100-105 km/h. Priemerná rýchlosť autovlakov bola oveľa vyššia ako rýchlosť bežných lokomotív. Takto rýchlik na úseku Ľvov-Krasne prešiel za hodinu 75 km. Pri použití autobusového vlaku bola priemerná rýchlosť na týchto úsekoch 90 km/hod. Rýchly pohyb zabezpečovala aj existencia dvoch kabín – na opačných koncoch „torpéda“. Každý z nich mal vodiča, ktorý riadil „svoj“ motor.
Táto konštrukcia zabránila zdĺhavým manévrom na miestach, keď sa autobus musel pohybovať v opačnom smere. Lokomotívu nebolo potrebné odpojiť a presmerovať. Kabíny na oboch koncoch vozňa boli prepojené svetelnou a zvukovou signalizáciou.
Nedávno prijatá klasifikácia osobných vlakov spoločnosti «Укрзалізниці» stanovuje, že rýchliky sa pohybujú traťovou rýchlosťou 70-90 km/h a bežné osobné a prímestské vlaky rýchlosťou 50-70 km/h. Vzdialenosť 195 km zo Ľvova do Kolomyje „Lux torpédo“ prekonalo za 2 hodiny a 10 minút. Moderný vlak „Moskva-Sofia“ prekoná rovnakú vzdialenosť za 3 hodiny a 25 minút a má o jednu zastávku menej. A cestujúci na trati „Ľvov-Černivci“ strávia na rovnakej 195 km trati 6 hodín a 52 minút. Stále nedokážeme držať krok s „autobusom“ z 30. rokov!
Linky autobusového vlaku v Poľsku
Prvé „torpéda“ spojili Krakov so Zakopaným, módnym európskym letoviskom. V roku 1936 vlak prešiel túto vzdialenosť (150 km) za 2 hodiny a 18 minút, čo je dodnes neprekonaný rekord! Neskôr boli zavedené vlaky Krakov – Varšava, Varšava – Katovice, Varšava – Lodž, Ľvov – Zákopané a ďalšie. V Haliči od leta 1939 „torpéda“ obsluhovali trasy „Ľvov-Stryj-Drohobyč-Borislav“, „Ľvov-Halič-Stanislav-Kolomyja“, „Ľvov-Krasne-Zolochev-Ternopoľ“ a „Ternopoľ-Čerkiv-Zaleščiki“.
Cena za rýchlosť
Za takéto dnes nedosiahnuteľné rýchlosti museli „torpédoví“ cestujúci platiť. Lístok z Varšavy do Krakova stál takmer 40 zlotých, pričom priemerná mesačná mzda na konci 30. rokov 20. storočia bola 100 zlotých. V každom železničnom autobuse bolo 48-52 miest, všetky v prvej triede. Na pozadí katastrofálneho stavu ciest v medzivojnovom Poľsku bol Lux Torpeda etalónom rýchlosti, komfortu a pôvabu.
Smutný koniec
Druhá svetová vojna znamenala tragický koniec týchto železničných autobusových expresov. Väčšinu „torpéd“ zničili letecké bomby, pričom na krakovskej stanici prežili len dva stroje. Na trati v Zakopanom sa používali ako vlaky „len pre Nemcov“ a ako špeciálna doprava pre zamestnancov úradu generálneho guvernéra. Okolo roku 1954 boli obe torpéda Lux zošrotované a dodnes sa nezachovali.
Via: A-Transfer
