Tento autobus bol vyrobený v júli 1961 a mohol sa zapísať do zoznamu najkrajších autobusov na svete. Futuristický dizajn bol v duchu vesmírneho veku a technické vlastnosti prvej „Ukrajiny“ boli v tom čase na vrchole. ЛАЗ «Украина – 1» bol jednoducho iný.
Ale žiaľ, podobne ako mnohé iné koncepty sovietskeho automobilového priemyslu, aj tento autobus bol vyrobený v jedinom exemplári a do výroby sa nedostal. Napriek tomu Ukrajina-1 zanechala svoju stopu v histórii v známom filme „Kráľovná čerpacej stanice“. Vo filme ste mohli vidieť takmer všetky výrobky sovietskeho automobilového priemyslu, ktoré v tom čase existovali. Korunou bol spomínaný experimentálny futuristický autobus. Bol veľmi krásny a mal úlohu bezstarostného „zájazďáku“ idúceho do mesta – sna mnohých sovietskych občanov, krymskej perly – Jalty.
Experiment s luxusom
Karoséria LAZ „Ukrajina – 1“ nemala rám, bola postavená na bezrámovej nosnej základni, na tú dobu to bol odvážny krok. Autobus mal teleskopické tlmiče s obojstranným účinkom, hydraulický posilňovač riadenia a pneumohydraulické brzdy. K tomu elektropneumatický pohon prevodovky a bubnovú ručnú brzdu. V kabíne boli nainštalované pohodlné sedadlá typu „aeroplán“. Na operadlách sedadiel sa nachádzali individuálne osvetľovacie lampy. V kabíne bolo 36 sedadiel. Ako jeden z mála sovietskych autobusov ponúkal rádio, ktoré bolo nainštalované na prednom paneli. Vďaka veľkým panoramatickým oknám s výhľadom na strechu bol z kabíny výborný výhľad a pred pálivým južným slnkom ich bolo možné zatvoriť závesmi.
Pohon, riadenie a karoséria
Autobus poháňal karburátorový motor v tvare V s výkonom 150 koní, rovnaký ako na ZIL-130. Prevodovka bola päťstupňová manuálna, jej ovládanie bolo elektropneumatické. Riadenie bolo s posilňovačom. Diaľkový autobus bol vybavený štyrmi svetlometmi a dvoma prídavnými hmlovými svetlami. Na streche Ukrajiny-1 nebol centrálny reflektor, ako tomu v ZSSR bývalo zvykom.
V roku 1961 bola Ukrajina-1 predstavená širokej verejnosti na Celosvetovej výstave hospodárskych úspechov, kde vyvolala nadšené pohľady návštevníkov. Je škoda, že vozidlo zostalo v jedinom exemplári, ale existuje názor, že vďaka dvom experimentálnym modelom „Ukrajiny“ sa sovietske vedenie, pod dojmom z nich, rozhodlo vytvoriť Všezväzovú konštrukčnú kanceláriu pre autobusy, ktorej chrbticu tvorili špecialisti Ľvovského autobusového závodu.
Autobus so zvýšeným komfortom nebol určený pre bežných ľudí
Autobus bol vybavený vtedy novým motorom ZIL 130 s výkonom 150 koní v tvare V a 5-stupňovou synchronizovanou prevodovkou. To by ešte nevadilo, ale všetky ostatné „vymoženosti“ počnúc posilňovačom riadenia a končiac pohodlnými sedačkami boli jednoducho tŕňom v oku tým, ktorí si mysleli, že ide o zbytočne vyhodené peniaze.
Jedným slovom, išlo o experimentálnu verziu medzimestského autobusu so zvýšeným komfortom. Veľmi sa líšila od sériovej výroby závodu.
Tento autobus sa tak nikdy sériovo nevyrábal. Ako sme písali, bol vyrobený v jedinom exemplári. Vo všeobecnosti boli 60. a 70. roky v sovietskom automobilovom priemysle známe tým, že továrne vyvíjali a stavali veľmi slušné vozidlá v prototypoch. Ale to, čo sa dostalo do sériovej výroby, bolo často obyčajné a nudné.
Foto: Saroavto, Livejournal,
