História autobusov je plná strojov, ktoré vozili ľudí do práce, na dovolenky alebo do školy. Ale existoval jeden konkrétny autobus, ktorý mal prácu, akú mu mohol závidieť aj ten najmodernejší luxusný autokar. Tento autobus totiž „lovil“ vzducholode.
Zoznámte sa s upraveným modelom Flxible Clipper z roku 1947, ktorý slúžil ako mobilný kotviaci stožiar pre vzducholode spoločnosti Goodyear.
Ikona menom Flxible Clipper
Aby sme pochopili, prečo si vybrali práve tento stroj, musíme vedieť, čo bol Flxible Clipper zač. V 40. a 50. rokoch to bol ekvivalent športového auta medzi autobusmi. Mal nádherné aerodynamické tvary, zaoblenú zadnú časť a strieborné boky, ktoré kričali „budúcnosť“. Bol to miláčik medzimestskej dopravy v Amerike.
Keď však spoločnosť Goodyear potrebovala vyriešiť logistický problém so svojou flotilou reklamných vzducholodí, nehľadala len pekný dizajn. Hľadala stabilitu a spoľahlivosť.
Problém: Kde zaparkovať vzducholoď?
Vzducholode sú gigantické balóny plné hélia, ktoré sú extrémne náchylné na vietor. Ak ste s nimi chceli pristáť niekde mimo domovskej základne (napríklad na lúke pri štadióne), potrebovali ste kotviaci stožiar. Ale stavať oceľovú vežu na každom mieste pristátia bolo nemožné.
Riešenie? Mobilný stožiar. Inžinieri zobrali autobus Flxible Clipper, odrezali mu prednú časť strechy a namontovali naň masívnu oceľovú konštrukciu s kotviacim uzlom.
Ako fungoval tento „pojazdný prístav“?
Predstavte si tú scénu: Na veľkú trávnatú plochu dorazí strieborný autobus. Z jeho strechy sa týči stožiar. Vodič (ktorý bol zároveň vyškoleným členom pozemnej posádky) manévruje autobusom tak, aby bol otočený presne proti vetru.
Z neba sa pomaly znáša obrovská vzducholoď Goodyear. Pozemný personál zachytí laná a pritiahne nos vzducholode k čapu na vrchole autobusu. Akonáhle „zacvakne“, autobus sa stáva kotvou. Vzducholoď sa teraz môže voľne otáčať okolo stožiara podľa smeru vetra, zatiaľ čo autobus pevne drží na zemi vďaka svojej váhe a nízko položenému ťažisku.
Viac než len stožiar: Mobilná centrála
Interiér tohto špeciálneho Flxiblu nebol plný sedadiel pre cestujúcich. Bol to technický zázrak tej doby:
- Komunikačné centrum: Obsahovalo rádio stanice na spojenie s pilotom vzducholode.
- Ubytovňa pre posádku: Poskytovalo zázemie pre pozemný personál počas dlhých propagačných ciest po USA.
- Sklad náradia: Autobus vliekol za sebou príves s generátormi a zásobami hélia.
Prečo práve Flxible?
Okrem vizuálnej stránky (ktorá sa skvele hodila k elegantným vzducholodiam) mal Flxible Clipper motor vzadu, čo bolo kľúčové. Predná časť autobusu tak bola voľná pre montáž ťažkého stožiara priamo nad prednú nápravu, čo zabezpečovalo stabilitu celého stroja. Navyše, tieto autobusy boli stavané na dlhé trasy krížom cez kontinent, takže bez problémov zvládali nekonečné presuny z jedného štátu do druhého.
Koniec éry
Tieto „lapače vzducholodí“ slúžili verne dlhé roky. Postupom času ich nahradili moderné nákladné autá a špeciálne vyvinuté podvozky, ktoré boli ešte robustnejšie.
Dnes je Flxible Clipper s kotviacim stožiarom symbolom zlatej éry cestovania a reklamy. Pripomína nám dobu, kedy technické problémy neriešili počítače, ale vynaliezavosť, oceľ a jeden z najkrajších autobusov, aké kedy človek navrhol.
Via: JIM BROPHY
