Jeden z projektov, ktorý zrealizovali mladí ľudia v rámci programu Show your Talent sa nachádza vo Zvolene. Na začiatku bol nápad – na konci dve vynovené autobusové zastávky. A nie hocijaké.
Na vjazde do Zvolena smerom od Detvy sa za známym podnikom Bučina nachádzajú v Môťovej na rázcestí dve autobusové zastávky. Tie ešte začiatkom minulého roka patrili skôr do post – apokalyptického filmu, ako do modernej mestskej „vstupnej brány“. Hlavne jedna z nich bola už v takom stave, ktorý by sme pokojne mohli nazvať životunebezpečným. Zhrdzavená „kostra“ bez plechového opláštenia a doslova zhnité drevené lavičky vnútri svedčili o tom, že zastávka už veľmi dávno neslúži svojmu účelu. Ak by ste sa na toto miesto šli pozrieť dnes, určite by ste boli milo prekvapení. Presne tak, ako my. A keďže sme zvedaví, vybrali sme sa za ľuďmi, ktorí stoja za premenou obidvoch zastávok.
Putovať za aktérmi dnešného príbehu nebolo nič zložité. Stredná odborná škola drevárska vo Zvolene je od nášho podniku doslova „na dva hvizdy“. Napriek tomu sme sa tam vybrali autobusom. Nebolo to kvôli pohodlnosti. Našim cieľom bolo odviezť hlavných „páchateľov“ príbehu na miesto činu – do Môťovej.
Rozhovor
Mgr. Igor Švingál je pedagógom Strednej odbornej školy drevárskej vo Zvolene. Je jedným z tých, ktorí svoje povolanie berú ako poslanie. Ako prostriedok, ktorý nielenže pripraví študentov na vykročenie do života, ale dá im k tomu určitú pridanú hodnotu, ktorá častokrát presiahne múry školy. Tak tomu bolo aj v tomto prípade.
Pristavili sme autobus na nádvorí Strednej odbornej školy drevárskej vo Zvolene. Bol pekný slnečný deň a nás pred budovou školy čakala partička študentov so svojím učiteľom. Po krátkom zoznámení sme sadli do autobusu, odviezli sa na jednu z vynovených autobusových zastávok a práve tu vznikol rozhovor s pánom Mgr. Švingálom, ktorý nám ochotne odpovedal na naše zvedavé otázky. Zapojili sa aj študenti okolo a tak vznikli nasledujúce riadky.
👁
Čo bolo impulzom a hlavnou myšlienkou postarať sa o autobusové zastávky, ktoré naozaj pôsobili (jemne povedané) bezprízorne?
Impulzom bola práve táto zastávka, na ktorej teraz sedíme. Kedysi bola v dezolátnom stave. Keďže opláštenie chýbalo, bola jej kovová kostra vystavená kompletnému spektru poveternostných podmienok. To znamená, že kovová konštrukcia podliehala korózií a drevené lavičky boli vplyvom vlhkosti z dažďa či snehu prehnité a silne poškodené. Už na prvý pohľad pôsobila odpudivo, zvlášť, keď jej okolie bolo plné hromadiaacich sa odpadkov. Tento stav bol impulzom, že treba niečo robiť. A hlavná myšlienka? Zacieliť na všetky genrácie a poukázať na to, že sa nemusíme pohybovať v znečistenom a neupravenom prostredí. V neposlednom rade nám šlo aj o študentov našej školy, ktorí tieto zastávky denno denne využívajú.
👁
Do plánov opravy tejto zastávky pribudla aj jej „príbuzná“, ktorá je presne oproti – na druhej strane cesty…
Áno. To bolo našim cieľom. Revitalizovať zastávky v obidvoch smeroch. Hoci druhá zastávka nebola až v tak dezolátnom stave, brali sme ich ako celok.
👁
Vieme, že ste tento projekt realizovali v rámci programu Show Your Talent. Ako vlastne prebiehali prípravy?
Je jasné, že nikto nemôže len tak prísť k majetku, ktorý mu nepatrí a začať ho, hoci aj s tým najlepším úmyslom, opravovať a rekonštruovať. Na samotnom začiatku teda bolo oslovenie vedenia mesta Zvolen, či je to vôbec možné. Po získaní súhlasu sa začalo tvrdo pracovať na plánovaní. Vznikla vizuálizácia zastávok a niekoľko digitálnych návrhov na ich nový imidž. Všetko sme chceli stihnúť do troch mesiacov od získania grantu na revitalizáciu zastávok. A tak paralelne s vizualizovaním prebiehalo hľadanie odpovedí na otázky typu „aké drevo použijeme?“, „aké konštrukčné prvky pri uchytení budú najideálnejšie?, „aká farba na kovové časti bude najvhodnejšia?“ a podobne. Od plánovania k samotnému procesu výroby tak neubehlo veľa času.
👁
Pri pohľade na výsledok musím skonštatovať, že výsledok je naozaj super.
Ono je to tak. Kde inde vie žiak získať manuálne zručnosti, ak nie na praxi? Tá je základom vyučovania na našej škole. O revitalizáciu zastávok sa postarali študenti odboru TNI, čiže „Tvorba nábytku a interiéru“práve v ramci praxe v dielňach. Okrem prípravy, výroby drevených a materiálových prvkov na strochoch CNC, neskoršieho morenia smrekového dreva špeciálnym olejom nás všetkých potom čakala práca v teréne pri inštalácií všetkých dielov.
👁
Takže po výrobe ste všetko preniesli k zastávkam a nastal čas vŕtania, merania, skrutkovania?
Kdeže. My sme tam prišli oveľa skôr. Už v apríli počas návrhu vizuálu sme vyčistili okolie zastávky od odpadu aj trávnatého porastu. V máji sa obnovoval náter kovovej konštrukcie. Samozrejme, hrdzu sme najprv museli dôkladne zbrúsiť. Až potom bolo možné realizovať montáž obvodových prvkov s povrchovou úpravou.
👁
Zastávky sú hotové… a čo ďalej?
Poviem to takto: zastávky sú neoddeliteľnou súčasťou mestskej hromadnej dopravy. A tak, hoci je projekt ukončený, predpokladáme ich dlhodobé využitie. Po dohode s mestom Zvolen plánujeme realizovať ich údržbu aj prípadné poškodenie. Veríme, že počas tejto vzájomnej spolupráce budeme zastávky vedieť udržať v nepoškodenom a čistom stave tak, aby ešte dlho slúžili cestujúcim.
👁
To je veľmi pekné predsavzatie, zvlášť ak sa pozrieme na zastávku oproti, ktorá už zaujala nejakého „umelca“.
Áno, zaregistrovali sme jej postriekanie zeleným sprejom a určite to budeme riešiť. Mňa len mrzí, že sa takýmto spôsobom prejavujú ľudia, ktorí si potrebujú niečo dokázať a nehľadia pritom na fakt, že svojim správaním ničia prácu iných ľudí. Zarazia aj štatistiky, ktoré hovoria, že častokrát sú to deti okolo 12 rokov, ktoré aplikujú tzv. tagy – podpisy, na rôzne miesta, ako sú múry či mosty a v tomto prípade na autobusovú zastávku. Viem, že „sprejeri“ nikdy úplne nevymiznú, nakoľko vždy sa nájdu jedinci, ktorí nedokážu rešpektovať žiadne pravidlá. O to smutnejší je fakt, že zastávku opravovali možno aj ich rovestníci či dokonca priatelia. Mladí ľudia si neuvedomujú, že vytvorením grafity či tagov dochádza k spáchaniu trestného činu poškodzovania cudzej veci. A za tento trestný čin hrozia páchateľovi vysoké peňažné tresty. Nejdem sa tu hrať na moralistu, ale táto situácia ma naozaj ľudsky aj profesne mrzí…
👁
Vráťme sa k príjemnejším veciam. Zachytili ste po revitalizácií zastávok aj nejaké ohlasy?
Samozrejme. Veľmi pozitívne. V dnešnej dobe sociálnych sietí sú tieto akýmsi zrkadlom, ktoré odráža, ako ľudia prijali náš projekt. Všetci sme boli naozaj radi, keď sa niesli ohlasy v tomto duchu. A nemyslím tým len v internetovom priestore. Boli takým príjemným pohladením duše a zároveň dôkazom, že to, čo robíme, robíme dobre.
👁
Už názov vašej školy vypovedá o tom, čo sa v nej žiaci učia. Priblížili by ste nám jej zameranie a históriu podrobnejšie?
Sme škola, ktorá pripravuje absolventov pre drevospracujúci priemysel, ktorý pokrýva širokú paletu profesií a patrí k najkreatívnejším odvetviam s veľkým potenciálom rozvoja. Sme škola, ktorá učí všetko o dreve. Škola je centrom odborného vzdelávania a prípravy. Máme nadregionálne pôsobenie s najširšou ponukou drevárskych vzdelávacích programov. A tiež najvyšší počet žiakov v týchto odboroch na Slovensku. Naša škola je tiež súčasťou duálneho vzdelávania. Máme perspektívu a predpoklady naaďalej udržovať trendy v odbornom vzdelávaní, participovať v rôznych vzdelávacích projektoch a aktívne spolupracovať s ďalšími vzdelávacími inštitúciami. Sto rokov existencie našej školy preverilo jej schopnosť, spoľahlivosť či jedinečnosť.
Ďakujem za rozhovor.
