Maďarské autobusy značky Ikarus netreba v našich končinách nikomu osobitne predstavovať. Boli neodmysliteľnou súčasťou mestského aj medzimestského života v celom bývalom východnom bloku. Zatiaľ čo u nás už dávno odpočívajú v múzeách alebo skončili na šrotoviskách, v niektorých kútoch sveta dostali tieto nezničiteľné stroje úplne novú, šokujúcu rolu.
Príkladom je Azerbajdžan, kde legendárne modely Ikarus 250 a 256 ešte aj dlhé roky po rozpade Sovietskeho zväzu slúžili nielen na prepravu ľudí, ale doslova ako hybridné nákladné autá. Do maďarských autobusov sa totiž, ako ukazuje miestna prax, „všetko vojde a všetko sa na ne zmestí“.
Láska z rozumu (a z núdze)
V časoch Sovietskeho zväzu boli luxusné diaľkové autobusy Ikarus považované za vrchol komfortu a moderného dizajnu. No kým vo väčšine sveta už skončili v archívoch histórie, v Azerbajdžane pretrvala k maďarskej značke zvláštna, priam pragmatická „láska“.
Ešte okolo roku 2010 bolo na azerbajdžanských cestách, najmä na linkách smerujúcich na juh krajiny, bežne vidieť v pravidelnej prevádzke staré, unavené modely 256 či 250.59. Podmienky na cestovanie v nich však mali od niekdajšieho socialistického luxusu nesmierne ďaleko. Azerbajdžanská tlač v tom období často uverejňovala sťažnosti nahnevaných pasažierov, ktorí opisovali bizarnú realitu cestovania.
Keď sa autobus zmení na nákladný koráb
Miestni vodiči si zvykli upravovať interiéry a exteriéry autobusov úplne podľa vlastného uváženia. Keďže v regióne bolo potrebné prepravovať obrovské množstvá tovaru, ovocia či textilu, z diaľkových autobusov sa stali improvizované kamióny.
Miestni majstri pretvorili Ikarusy na nepoznanie:
- Mreže na oknách ako poistka pre náklad: Na okná autobusov zvonku namontovali masívne železné mreže. Účel bol jednoduchý – aby sa dal tovar stohovať a upevňovať aj z vonkajšej strany a okolo okien bez rizika, že náklad vypadne alebo rozbije sklo.
- Zdevastovaný interiér: Väčšina sedadiel pre pasažierov bola potrhaná, ich rámy boli drsne a narýchlo pozvárané, len aby uvoľnili čo najviac miesta pre vrecia a krabice s tovarom.
- Vozidlá bez komfortu: Klimatizácia či vetranie boli v týchto horúcich južných oblastiach čistou utópiou.
Pol noci v pustej púšti
Cestujúci, ktorí nemali inú možnosť a museli týmito spojmi cestovať, riskovali nielen nepohodlie, ale aj uviaznutie v nehostinnej krajine. Kvôli neustálym poruchám preťažených motorov nebolo výnimkou, že pasažieri strávili pol noci uprostred opustenej púšte, kým sa vodičovi podarilo maďarský motor Rába opäť prebrať k životu.
Napriek katastrofálnemu technickému stavu a faktu, že autobusy slúžili skôr ako nákladné autá než verejná doprava, tieto preťažené koráby azerbajdžanských ciest pravidelne prichádzali na parkovisko pred železničnou stanicou v Baku, kde opäť a opäť neúnavne naberali ďalších odvážnych cestujúcich a tony ich tovaru.
Príbeh z Azerbajdžanu je fascinujúcim dôkazom obrovskej húževnatosti konštrukcie radu Ikarus 200. Tieto stroje dokázali zniesť aj to najhrubšie zaobchádzanie, preťažovanie a minimálnu údržbu v tých najdrsnejších podmienkach – a pritom stále plnili úlohu, ktorú im neurčil žiaden inžinier v Budapešti: stali sa z nich nezničiteľné autobusové kamióny.
Foto: Ikarusvilag
