Naše pátranie v autobusovej minulosti prináša často výsledky, ktoré zaskočia nás samotných. Poďme však po poriadku.
🕌
V roku 1958, konkrétne 14. júla boli na nádvorí irackého kráľovského paláca zastrelení kráľ Fajsal II., bývalý regent Abd al-Ilah a niekoľko žien z kráľovskej rodiny. Nová revolučná vláda na čele s Abdalom Karimom Kásimom zrušila monarchiu. Nastolila republiku, vyhlásila islam za štátne náboženstvo, rozpustila federáciu s Jordánskom, odišla z bagdadského paktu a politicky sa začala zbližovať so Sovietskym zväzom . V tom čase mu vládol Nikita Chruščov. Toho však 14. októbra 1964 pozbavili všetkých funkcií a prinútili odísť na dôchodok „zo zdravotných dôvodov“ a za nového prvého tajomníka po krátkom období kolektívneho riadenia zvolili Leonida Brežneva. Brežnev sa s irackou vládou zbratal ešte viac. Vzájomná spolupráca medzi ZSSR a Irakom dosiahla vrchol začiatkom 70. rokov.
🕌
Po irackom prevrate v roku 1968 sa k moci definitívne dostala strana Baas a s ňou aj vtedy 31 ročný Saddám Husajn. Ten pôsobil ako podpredseda Rady revolučného velenia. Žiadne ďalšie funkcie nezastával, avšak velil početnému bezpečnostnému aparátu, ktorý sa stal oporou jeho osobnej moci. Postupne sa tak stal druhým mužom v štáte so značným vplyvom na prezidenta Ahmada Hasana al-Bakra. Doba, kedy bol druhým mužom Iraku, predstavuje jeho najlepší čas v politike. Za desať rokov sa mu podarilo vybudovať z Iraku moderný štát s vyvinutým priemyslom a relatívne vysokou životnou úrovňou. A to aj za pomoci Sovietskeho Zväzu – ZSSR. Brežnev veľmi rád podpisoval zmluvy s irackými spojencami. Za zmienku stojí zmluva z 30. augusta 1970, ktorou sa ZSSR zaviazal podporovať rozvoj ropného poľa Rumeila v Iraku napríklad tak, že sovietsky Technoexport na tom území postavil 60 km dlhý ropovod. Rusi takto mohli participovať na irackej rope.
🕌
Ako protihodnotu za zvyšujúci sa export čierneho zlata do ZSSR vymyslelo politbyro plán, ktorý sa veľmi podobal plánovaniu hospodárstva v RVHP, kedy sa neplatilo peniazmi, ale tovarom. Rubeľ bol totiž v očiach nesocialistického sveta bezcenná mena.V roku 1971 podpísala sovietska obchodná organizácia Mogjurt zmluvu s Maďarskom na dodávku 2600 kusov autobusov Ikarus. Nie všetky však v Rusku skončili. Niekoľko kusov hneď z prvej várky putovalo do Bagdadu, kde sa zaradili do flotily autobusov mestskej dopravy. Z toho obdobia sa nám podarilo nájsť aspoň dve fotografie (nasnímané v roku 1973), ktoré majú dva spoločné menovatele – slávnu bagdadskú mešitu Hajj Bani v pozadí a v popredí náš starý známy autobus Ikarus s typovým označením 556.
