Hotelbus: Ikarus, ktorý mal voziť cestujúcich z Maďarska k Jadranskému moru

Špeciálny Ikarus, prestavaný na pojazdný hotel bol vyrobený pred 55 rokmi. Premával však len medzi Budapešťou a Lenti.  Opäť vás pozývame cestovať v čase.

Existuje množstvo prototypov autobusov, ktoré by pri správnej konštelácii hviezd čakala nádejná budúcnosť. Dnes si na ne spomíname s dovetkom „doba im nepriala“. Taký je osud autobusu, na ktorý si dnes zaspomíname.

Gulášový socializmus

 Na jeseň 1956 sa Budapešť stala centrom revolúcie, ktorá sa pokúsila o odstránenie komunistickej moci. Ľudové povstanie bolo potlačené sovietskymi tankmi. Konsolidovaný režim Jánosa Kádára od 60. rokov podnikol určité liberálne ústupky, kvôli ktorým si vyslúžil prezývku „gulášový socializmus“. V 60. rokoch došlo k povoleniu súkromného sektora a podnikania. Reálne príjmy sa zdvojnásobili, zatiaľ čo pracovná doba sa neustále skracovala. Došlo k masívnemu nárastu počtu televízorov, chladničiek, práčok, vysávačov a gramofónov, čím Maďarská ľudová republika predbehla všetky krajiny vtedajšieho východného bloku. Navyše mnoho maďarských rodín mohlo ísť na dovolenky do zahraničia. Tieto fakty naštartovalo túžbu mnohých Maďarov ísť na dovolenku k moru. To najbližšie bolo v susednej Juhoslávii. Spoločnosť MÁVAUT sa rozhodla tento sen im splniť…

Hotel na kolesách

Maďarský hotelový autobus bol prerobený z kĺbového autobusu Ikarus 180. Prototyp vybavený motorom Leyland s výkonom 180 koní bol v roku 1967 upravený spoločnosťou MÁVAUT a budapeštianskou automobilkou KTSZ na špeciálne potreby. Vozidlo mohlo pohodlne prepraviť celkovo 29 cestujúcich (podľa iného zdroja 26). Na prvý pohľad to na kĺbový autobus nie je veľa, ale netreba zabúdať, že cestujúci zaberá viac miesta pozdĺžne ako sediac. Predná časť autobusu Ikarus mala šesť spacích priestorov s celkovo dvanástimi lôžkami. Zároveň sa poschodové postele s penovými vložkami dali premeniť na pohodlné sedenie na denné cestovanie. V zadnej časti za kĺbom sa nachádzal minibar, kabína posádky a sprchovací kút. Samozrejme, po oboch stranách bolo niekoľko párov sedadiel, aby si mohli sadnúť aj cestujúci, ktorí si nedali „šlofíka“.

Niet muziky bez peňazí

Všetko vyzeralo naozaj ideálne. Vlastne už postačil len súhlas „najvyšších“ a autobus sa mohol začať nielen sériovo vyrábať, ale aj uspokojovať potreby pracujúceho ľudu. Lenže každá minca má dve strany. Vysoká životná úroveň obyvateľov Maďarska bola vykúpená čím ďalej väčšími zahraničnými pôžičkami. Opatrnými krokmi dochádzalo k hospodárskej stagnácii, ktorá sa logicky dostavila a naplno vypukla v 80. rokoch po vyčerpaní všetkých možností extenzívneho vývoja. S rastom hospodárskych ťažkostí dochádzalo aj k napätiu v sociálnej oblasti. To zapríčinilo, že na konci osemdesiatych rokov malo Maďarsko najvyšší dlh na obyvateľa na svete… Vráťme sa však do roku 1967.

Hotelový autobus Ikarus 180 kedysi premával trikrát týždenne medzi Budapešťou a Lenti v župe Zala. Ako dlho presne, sa v správach neuvádza, ale niet pochýb, že v autobuse bolo veľa nádeje. Vodiči MÁVAUT snívali o tom, že týmto autobusom budú voziť dovolenkárov na juhoslovanské pobrežie. Nikdy sa toho veľa neuskutočnilo, ale na istý čas si vozidlo mohli prenajať skupiny priateľov s dvoma vodičmi. Príčina? Škrtenie rozpočtu pri projektoch, ktoré neboli životu potrebné.

Tento hotelový autobus sa bohužiaľ nezachoval, ale autobusy Ikarus „na prenocovanie“ sa vyrábali aj v nasledujúcich desaťročiach.

Foto: Vezess

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest