Curitibu v Brazílii nazývajú aj ako „najlepšie plánované mesto na svete“. Možno to znie neuveriteľne, ale zásluhu na tom majú aj autobusy. Hľadali sme odpoveď na otázku prečo?
Ako základ v našom pátraní nám pomohol rozhovor novinára Steve Curwooda s Jaime Lernerom, bývalým starostom. Ten spôsobil revolúciu v systéme verejnej dopravy v Curitibe, vyčistil odpad a ulice. Rozhovor bol o druhoch verejnej angažovanosti, vďaka ktorej môžu mestá opäť viesť plnohodnotný život. Všetko, čo potrebuje, hovorí Lerner, je pichnutie špendlíkom.
Niektorí hovoria, že najlepšie naplánované mesto na svete je Curitiba, ôsma najväčšia metropola Brazílie a hlavné mesto štátu Paraná. A veľkú zásluhu na tom má charizmatický architekt a urbanista Jaime Lerner. Človek, ktorý bol trikrát starostom Curitiby a dvakrát guvernérom Paraná. Cesta k udržateľnému úspechu sa podľa neho často nachádza v rýchlom robení jednoduchých vecí, ktoré zlepšujú život v meste. Po odchode z politiky Jaime Lerner cestoval po svete a zdokumentoval niektoré spôsoby, akými rôzne mestá vytvárajú príjemnú a udržateľnú atmosféru. Svoje poznatky opísal v knihe s názvom Mestská akupunktúra.
Začalo to v roku 1974 (alebo keď nemáte peniaze na metro…)
Hovorí Jaime Lerner: „Keď sme si v mojom meste uvedomili, že 75 % emisií uhlíka súvisí s mestami a polovicu problému tvoria autá, urobili sme veľkú zmenu vo verejnej doprave. Vtedy sa hovorilo, že každé mesto, ktoré by sa malo priblížiť k miliónu obyvateľov, by malo mať metro. Nemali sme peniaze na metro a začali sme rozmýšľať: čo je vlastne metro? Ide o systém dopravy, ktorý musí mať rýchlosť, menej zastávok a dobrú frekvenciu. Nemali by ste čakať viac ako pár minút. Takže sme začali chápať: „Prečo nepostaviť ekvivalentu metra na povrchu?“ A v roku 1974 sme začali. Jedna linka odviezla 50 000 cestujúcich denne.“
To je veľmi veľa ľudí…
„Ako sa to vezme. O 40 rokov neskôr náš systém „nadzemného metra“ prepravil 2 milióny a 600 000 cestujúcich denne. Pre porovnanie – metro v Londýne tri milióny ľudí. A náklady: päťdesiatkrát nižšie na kilometer. Nemusíme čakať na peniaze, príliš veľa peňazí prekáža. Môžete veci urobiť okamžite a priniesť ľuďom okamžitý úžitok.“
A dnes…
Dnes v Curitibe jazdia rôzne autobusy vrátane obrovských, ktoré dokážu odviezť 270 ľudí na exkluzívnych cestách, kam autá nemajú povolený vstup. Cestujúci zaplatia svoje cestovné pri vstupe do rúrkového prístrešku, takže keď autobus príde, nemusí vodič čakať, kým niekto bude tápať po drobných. V autobusovej zastávke sa pritom dá platiť bankomatovou kartou, aj peniazmi. „Rýchle autobusy“ z Curitiby sú oslavované po celom svete ako modelový systém pre mestá, ktoré sa snažia urobiť „viac s menej“, aby vytvorili atraktívnu a rýchlu verejnú dopravu. Jaime Lerner hovorí: „Aby sme čelili preťaženiu aj klimatickým zmenám, musíme sa vysporiadať s našou závislosťou na aute.“
Egoistický Otto
Jaime Lerner pokračuje: „Pred tridsiatimi rokmi som napísal knihu pre tínedžerov, v ktorej som sa snažil vysvetliť mesto a v ktorej bola postava Otta. Otto nebol človek. Bol to automobil. V knihe som napísal: <Otto je ako veľmi egoistický chlapík, chlapík, ktorý príde na večierok. A dovezie len jedného, dvoch alebo troch ľudí. Ale keď príde na večierok, nikdy nechce odísť. A veľa pije a konzumuje. A je veľmi náročný, pretože zakaždým viac diaľnic, viac diaľnic.> Takto sa stáva cigaretou budúcnosti.“
Tridsaťročná kniha sa ukázala byť veľmi pravdivá. Je teda auto cigaretou? „Áno, pretože keď sa na celom svete začalo zakazovať fajčenie, nikto by pred tridsiatimi rokmi neočakával takúto reakciu na jeho škodlivosť. Nehovorím, že nemáte mať auto. Stále máme autá na výlety, na trávenie voľného času, ale na každodenné bežné trasy existuje len jeden spôsob – verejná doprava.“
O enviromentálnej zodpovednosti mesta
Čo musí mesto urobiť, aby malo bohatý život, bolo environmentálne zodpovedné, spoločensky zábavné, politicky funkčné? Čo musí mesto urobiť, aby bolo v poriadku?
Myslím si, že mesto musí dať príležitosť všetkému. V mojom štáte je to 399 obcí. Nemali sme peniaze napríklad na to, aby mesto so 4000 obyvateľmi malo divadlo. Takže čo sme urobili? Zorganizovali sme kultúrny konvoj s 10 autobusmi, recyklovanými autobusmi. Jeden autobus sme zrecyklovali na divadlo, druhý na tanec, ďalší na hudbu, iný na operu. A 5 rokov tieto cestovali po celom štáte. Každý večer mali divadlá v Curtibe aj vďaka tomu priemerne 1500 divákov. Alebo iný príklad, keď som bol guvernérom, chceli sme vyčistiť naše zálivy – je to veľmi nákladné. Aké bolo naše riešenie? Je to otázka spoluzodpovednosti. S rybármi sme sa dohodli. Ak rybár chytí rybu, patrí mu. Ak chytí odpadky, kúpime od neho odpadky. Ak deň nebol vhodný na rybolov, išli chytať odpadky a čím viac odpadkov chytili, tým bola zátoka čistejšia. A čím je záliv čistejší, tým majú viac rýb. Som si istý, že takéto smart riešenia má každé mesto…
Možno si teraz poviete, že sa toto na Slovensku nedá. Jaime Lerner vždy vravel, že všetko sa dá, keď sa chce. „Každé mesto by skrátka malo mať osobnosť alebo melódiu, ktorá plynie, pretože mesto, kde žijem, bude so mnou navždy.“
Jamieho kniha Mestská akupunktúra sa stala bestselerom. Doposiaľ nevyšla v slovenskom jazyku. Škoda…
Titulné foto: mariordo59; Flickr CC BY-SA 2.0
