Koncom 30. rokov sa v Saharskej púšti objavil zvláštny autobus. Vďaka nemu bolo možné cestovať z Alžíru do Bangui (Čad) za 11 dní. Táto trasa merala neuveriteľných 6600 kilometrov.
V roku 1937 si spoločnosť Société Algérienne des Transports Tropicaux (SATT) objednala nový autobus na báze AGP pre svoju transsaharskú osobnú dopravu. Ten mal nahradiť ťažšie Renaulty AKGD, ktoré používala predtým.
Návrh autobusu viedol šéf SATT Georges Estienne, ktorý navrhol aj predchádzajúci autobus na báze šesťkolesového Renaultu OX. Nový mal oceľovú karosériu podobnú dodávke s oblúkovými tvarmi a dĺžkou 7 060 milimetrov (278 palcov). Používal benzínový motor s výkonom 85 koní (63 kW). Autobus mal aj zaujímavo riešené schody na strechu.
Pôvodná trasa mala štart v nigérijskom meste Kano, do ktorého viedla z južného pobrežia Nigérie (Guinejského zálivu) železničná trať. Po čase bolo rozhodnuté, že linka začne v susednom štáte – Čade. Konkrétne v meste Bangui.
Plagát zobrazuje alžírsku trasu, ktorá tento autobus využívala: Ligne du Hoggar: „najdlhšia autobusová dopravná linka na svete“.
