Ako sa správať v autobuse? Dobový dokument z roku 1952 dnes vyzerá veľmi úsmevne. po pravde, bol natočený s nadhľadom a iróniou.
Dnes je veľká väčšina otázok ohľadom správania sa počas cestovania zakotvená v prepravných poriadkoch jednotlivých dopravcov. Pred sedemdesiatimi rokmi sa štátna autobusová doprava prakticky len formovala a tak sa základné „cestovateľské princípy“ dostávali do povedomia ľudí aj pomocou krátkych skečov v kino žurnáloch (keďže v roku 1952 televízne vysielanie neexistovalo). Z tej doby sa zachovala aj snímka, ktorá sa na problémy cestovania pozerá naozaj s nadhľadom.
Nepísaná etiketa cestovania
Ani v súčasnosti nie sú všetky práva a povinnosti zakotvené v oficiálnych dokumentoch. Cestujúcim často napadne otázka, ktorá sa nedá vyriešiť nariadením. Medzi takéto otázky patria napríklad:
Čaká vás dlhá cesta autobusom a chcete si tak urobiť najväčšie možné pohodlie. Je v poriadku vyzuť si topánky?
Mali by ste prebudiť človeka, pre ktorého je cesta natoľko pohodlná, že nielenže zaspal ale začal i chrápať?
Presná odpoveď na otázky takéhoto typu sa hľadá ťažko, keďže vždy sa objaví nejaký protiargument typu „mne nohy nezapáchajú“… Existuje však nepísaná etiketa cestovania. Tá sa odvíja od výchovy človeka, ktorý cestuje. Proste, máme to tak nejako zakorenené v hlave, stačí sa len trochu zamyslieť nad faktom čo ešte môžeme a čoho by sme sa počas cestovania mali vyvarovať.
K základom nepísanej etikety patria tieto odporúčania: V dopravných prostriedkoch (a nielen tam) majú stále prednosť tí, ktorí vystupujú pred tými, ktorí nastupujú. Vždy by sme mali brať ohľad na starších či hendikepovaných ľudí a na matky s deťmi, ktoré potrebujú pomoc s kočiarom. Ruksak si po nastúpení skladáme dole. Počas cestovania nie sme hluční a neriešime súkromné spory. Miesto na sedenie uvoľníme hendikepovaným a starším osobám či ženám.
A nezabudnite: Maloleté dieťa sa za seba ospravedlniť nemôže, no vy, ako jeho rodič áno. Cestujúcich nevytáča ani tak občasný plač či dvihnutie sedadla dieťaťom dopredu, ale skôr fakt, že si rodičia svojho potomka nevšímajú.
