Cyklobus naozaj nevyužívajú len nadšenci cyklistiky. Množstvo peších turistov sa ním dostane na miesta, kde bežné autobusové linky nepremávajú. Želobudzská skalka k nim jednoznačne patrí.
Časť stratovulkánu
Želobudzská skalka sa nachádza v nadmorskej výške 1 116 metrov. Dostanete sa k nej pešo, ak zídete z asfaltovej cesty, ktorá vedie do Kysliniek.
Hornú časť krátera stratovulkánu Poľana tvorí podkovovitý hrebeň, zvažujúci sa do Hrochotskej doliny. Názov stratovulkánu je odvodený od horských pastvín a lúk, ktoré sa nachádzajú v horných častiach svahov krátera. Na poľanách, ako sa nazývajú horské lúky, sa pasú stáda oviec, ktoré tu majú pastvu vysokej kvality a horskú vodu, ktorá pramení hocikde na lúke a na niektorých miestach sa vytvorili aj rašeliniská. Najznámejšou poľanou je sedlo Príslopy, kde sa pasie dodnes. Okrem oviec sú tu z fauny zastúpené takmer všetky druhy, ktoré zákonite patria do divočiny. Vďaka množstvu jelenej zveri sa tu v hojných množstvách drží aj medveď hnedý, vlk dravý, či rys ostrovid. Naopak, klesá populácia hlucháňa, ktorého je problém už aj spozorovať.
Skalka? Kdeže – skala!
Hrebeň Poľany lemuje viacero zaujímavých vrcholov a jedným z nich je aj Želobudzská skalka, ktorá sa vypína práve nad spomínanými Príslopmi. Táto tajomná skala púta pohľady už zďaleka. Jednoduchšie, ako sa štverať na ňu strmým svahom je obísť ju severnou stranou po lesnej ceste. Následne sa dá od severovýchodu vystúpiť na jej vrchol. Želobudzská skalka je na vrchole plochá a zo severnej a východnej strany tvoria jej hrany vysoké andezitové bralá. Pod bralami je strmý svah až dole, do doliny. Všeobecne možno konštatovať, že vnútorné svahy krátera sú oveľa strmšie, ako tie vonkajšie.
Ale za tú nádheru to naozaj stojí.
Poloha
Obec: Želobudza (Očová, Hradná)
GPS: 48.63981, 19.40652
Mapa: Klikni SEM, alebo priamo na obrázok:
Zdroj & foto: Jozef Martinský / Eagle’s View