Pozývame vás na výlet, pri ktorom budete „drať topánky“ chôdzou po vyhasnutej sopke, aby ste sa dostali k jednému z najkrajších slovenských vodopádov. Pod Poľanou, na Bystrom potoku, sa nachádza 23 m vysoký vodopád, ktorý steká po andezitových skalách, vytvorených stuhnutím lávy. Patrí medzi najväčšie a najmohutnejšie vodopády na Slovensku. Hlavne na jar tu voda doslova buráca. Na pravej strane sa nachádzajú vynovené schody, pomocou ktorých je možné zdolať vodopád v obidvoch smeroch. K nemu sa dá dostať viacerými cestami. Jedna z nich vás popri chôdzi aj niečo naučí. K vodopádu totiž vedie náučný turistický chodník dolinou Bystrého potoka od autobusovej zastávky Bystré – Vrátka. Náučný chodník je dlhý približne 2,5 km a od parkoviska sa k vodopádu dostanete za necelú hodinu. Vodopád sa oficiálne volá Bystré, ale domáci ho po stáročia volá Bystrô. Tento názov sa zaužíval tak pevne, že ho pod ním nájdete na mnohých turistických mapách.
Či je jar, leto, jeseň, alebo zima – túra k vodopádu sa dá naplánovať v každom ročnom období. A každá z nich bude mať svoje čaro.
Poďme si na začiatok popísať pohorie, kde sa vodopád nachádza.
Stojí vysoká divá Poľana
Keby žil Andrej Sládkovič niekedy v období treťohôr, musel by poriadne zakloniť hlavu aby dovidel na vrchol Poľany, ktorú tak nádherne opísal v básni Detvan. V tom čase totiž bola takmer trikrát vyššia, ako dnes. Celkom mohutný vulkanický obor.
Dnes už jej erupcie nestihneme vidieť a už nikdy ju neodfotíme v celej kráse. Napriek tomu vás pozývame na nezabudnuteľnú vychádzku k unikátnemu vodopádu, ktorý by nebol, keby táto sopka nevybuchla.
Poľana nad Detvou je podľa niektorých zdrojov najväčším vyhasnutým sopečným pohorím na pevninovej Európe, ktorý kedysi dosahoval výšku okolo 3000 metrov. Sopečný vývoj Poľany prebiehal v niekoľkých etapách a v prestávkach bol sprevádzaný intenzívnou eróziou a odnosom materiálu nielen do najbližšieho okolia. Pozrite sa na mapku Poľany – Tvar sopky na nej môžete obdivovať zreteľne aj dnes, hoci samotná hora stratila svojou vulkanickou činnosťou takmer dve tretiny výšky. Ťarcha vyvrhnutých hornín a narušenie povrchu spôsobili, že stred sopky sa akoby prepadol sám do seba. Výška vulkánu sa radikálne znížila. Vzniklo obrovské prepadlisko, v strede ktorého sa novými sopúchmi tlačila na povrch ďalšia magma. Tento druh kráterov nazývame kalderami. Tok lávy neskôr prerazil najslabšiu bočnú „stenu“ krátera a vytekal smerom na západ. Tak vznikla Hrochoťská dolina, ktorou aj dnes odvádza potok Hučava vodu do rieky Slatiny.
Nás však bude zaujímať iný potok stekajúci z Poľany. Stal sa známym vďaka vulkanickej činnosti tejto hory, ktorá prebiehala pred miliónmi rokov: Tektonickou poruchou poklesla južná časť stuhnutého andezitového prúdu a vytvorila prepadovú skalnú stenu vysokú 23 m, po ktorej steká Bystrý potok a vytvára jeden z najväčších vodopádov vo vulkanitoch Západných Karpát. Územie, kde sa vodopád Bystré nachádza bolo vyhlásené za chránený krajinný výtvor v roku 1982.
Budú z Detvy Pompeje?
Ešte skôr, ako sa vyberieme k samotnému vodopádu, povedzme si, čomu vďačíme za to, že máme na Slovensku takéto skvosty. Na našom území nie sú vulkanické pohoria žiadnou zvláštnosťou. Slovensko tvoria až z 25 percent sopečné pohoria a pozostatky vulkanickej činnosti.
V súvislosti s týmto faktom nastávajú úvahy, či sa v budúcnosti u nás neobnoví sopečná činnosť. Odpoveď znie: pravdepodobne áno. Dokonca sa ráta s tým, že vzniknú ďalšie činné vulkány. No neprepadajte panike. Rádovo sa to stane o státisíce rokov. Tieto úvahy podmieňuje skutočnosť, že geologická stavba Slovenska je pomerne zložitá a naša krajina sa nachádza na rozhraní európskej a africkej dosky. V porovnaní s Českom, ktoré leží iba na európskej doske, sme na tom o poznanie horšie. Posun dvoch veľkých litosférických dosiek môže mať značné následky. Toho sa však my ani nasledujúce generácie nedožijeme. Poľana, aj naše ostatné sopky sú už vyhasnuté veľmi dávno a aby znovu ožili, musel by niekto „priložiť do krbu“. Aj potom by trvalo desiatky tisíc rokov, kým by sa magma predrala na povrch. Dovtedy berme vyhasnuté sopky ako očarujúce prírodné divadlo.
Vodopád Bystré/Bystrô
Vodopád Bystrô sa nachádza vo výške 1030 metrov nad morom na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej. Patrí medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku.
Dá sa k nemu dostať viacerými spôsobmi – napríklad od horského hotela Poľana, od ktorého pokračujete cca 30 – 45 minút po vyznačenom chodníku až priamo k vodopádu (resp. k jeho hornej časti).
My sme pre vás pripravili trasu po náučnom chodníku, ktorý vedie od autobusovej zastávky Bystré – Vrátka až k cieľu. Chodník je dlhý približne tri kilometre a nachádza sa na ňom desať informačných tabúľ s podrobnými textami o turistických zvláštnostiach okolia v slovenskom a anglickom jazyku. Prevažná časť chodníka je spevnená asfaltom (motorovým vozidlám je vstup prísne zakázaný) a cestu zvládnu aj rodiny s malými deťmi. Čaká vás zaujímavá trasa popri niekoľkých lazníckych domoch a chalupách a ďalej lesom popri Bystrom potoku. Neskôr sa cesta zmení na strmý chodník a pripomína skôr tatranské prostredie. Počas púte môžete obdivovať okolitú prírodu, zvláštne skaly a kamenné útvary, prípadne sa napiť z krištáľovo čistej vody Bystrého potoka. A potom dorazíte k cieľu.
Keď pochopíte význam slova altruizmus
Prechod cez vodopád Bystré umožňujú kovové schody so zábradlím. O údržbu týchto pomôcok sa starajú členovia združenia K.O.Z.A. (Karpatské ochranárske združenie altruistov) pri Správe CHKO Poľana. Tu sa na chvíľu pristavíme. Altruisti sú podľa slovníka „iní ľudia“ a altruizmus (od slova alter) je mravný princíp spočívajúci na nezištnej službe iným ľuďom, v ochote obetovať pre ich dobro osobné záujmy. Ide vlastne o opak sebca. Pri výstupe na vodopád pochopíte zmysel altruizmu dokonale. Sme radi, že takí ľudia žijú medzi nami. Prajeme vám všetkým príjemný výlet a nezabudnuteľné zážitky pri nádhernom vodopáde Bystrô.
Poloha
Obec: Hriňová
Autobus: 301 Detva-Detva,Skliarovo-Hriňová,Zánemecká-Hriňová (zastávka Bystré-Vrátka)
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Foto: Jozef Martinský – Photography, Lukáš Latinák, Matej Maršo
