Nad obcou Podhorie stojí Brezový vrch. Na ňom sa rozkladajú pradávne zvyšky záhadného hradu. Kedysi mal rovnaký názov ako ten „náš“, Zvolenský – teda Pustý hrad. Dnes ho nazývame Žakýlskym. S prívlastkom tajomný preto, že o jeho existencií sa nezachovali temer nijaké zmienky.
Do obce Podhorie sa môžete pohodlne zviezť naším autobusom. Keďže sme však minulý týždeň navštívili neďaleký hrad Šášov, ponúkame vám túru zo Šášovského podhradia cez Močiar až k tajomnému Žakýlskemu hradu.
Kráľov stôl, hrad a pleso
Zo Šášovského Podhradia turistu čaká dlhá chôdza dolinou Istebného potoka. Cesta je čiastočne asfaltová, neskôr vysypaná nepríjemným štrkom. V závere už stúpa strmšie na cestu, ktorá vedie na Močiar. Turistická značka pokračuje lesnou cestou popod Kráľov stôl. Názov vraj súvisí s kráľom Matejom, ktorý tu rád pobýval. Jeho meno nesie aj stará cesta, po ktorej sa vozilo striebro zo štiavnických baní do kremnickej mincovne. Vozy naložené rudou alebo čistým striebrom boli veľkým lákadlom pre zbojníkov, preto cesta vyžadovala dôkladné stráženie. O to sa staral tajomný Žakýlsky hrad. Zachovali sa z neho iba skromné základy, čo len znásobuje tajuplnosť tohto miesta. Rovnako tajomné je aj pleso pod hradom. Jeho hladina pokrytá rastlinstvom sa zelená, v tichu lesa jasne počuť, ako v jazere pulzuje život.
O vzniku Žakýlskeho plesa sa dlhé roky viedli spory. Ide o výtvor prírody, alebo bolo hradným rybníkom? Informácie, ktoré nám dáva panel náučného chodníka, sú tak trochu šalamúnske. Podľa nich je pravdepodobné, že jazero stvorila sama príroda na okraji kaldery mohutného štiavnického stratovulkánu, ale neskôr si ho človek prispôsobil pre svoje potreby. Tajomnosť plesa podčiarkuje povesť o kozelníckom mlynárovi, ktorý chcel mať jeho vody len pre seba a kvôli tomu sa neváhal spojiť so samotným čertom. Na vlastnej koži sa však presvedčil, že s čertom sa nevyplatí paktovať…
Väčšina túry k Žakýlskemu hradu vedie lesom, čo je pre mnohých dosť jednotvárne. Až pri zostupe zo Žakýlskeho hradu sa otvorí panoráma centrálnej časti Štiavnických vrchov s dominantným Sitnom.
Napriek tomu sa počas hubárskej sezóny prechádzka lesom oplatí.
Podhorie, ktoré vzniklo spojeným pôvodných dediniek Žakýl a Teplá, sa stalo známym folklórnymi festivalmi. V centre Žakýla je aj malé miestne múzeum.
Žakýl
Okolo Žakýlskeho hradu existuje pomerne mnoho dohadov, sú však niektoré z nich, ktoré hraničia s pravdepodobnosťou. Z nedávneho terénneho prieskumu P. Guteka a M. Matejku sa dozvedáme, že hradný areál na úzkom vrchole hrebeňa sa skladal z dvoch hlavných častí, ktoré vymedzovala kamenná hradba. Na najvyššom mieste sa nachádzalo hradné jadro predĺženého pôdorysu (80 x 20 m). Toto stavitelia z obranných dôvodov na kratších stranách obkolesili priekopami. Nad vstupnou bránou na východe jadra sa zrejme týčila hranolová veža a protiľahlý, západný koniec jadra vypĺňala predpokladaná budova paláca. Kráter uprostred nádvoria nasvedčuje prítomnosti niekdajšej cisterny.
Na východnej strane na jadro nadväzovalo veľké oválne predhradie s osami asi 120 a 60 m, do ktorého sa vchádzalo zo severnej strany. Príjazdová cesta tak po zdolaní severného úbočia hrebeňa vstúpila najskôr do predhradia, kde sa stočila a pokračovala k bráne jadra. Podobne ako horný hrad bolo i predhradie obohnané kamennou hradbou s hrúbkou 1,8 m, pričom terénne nerovnosti pozdĺž južného múru svedčia o existencii zaniknutých hospodárskych budov. Obranu predhradia od východu stavitelia zabezpečili hlbokou šijovou priekopou so šírkou 20 m a hĺbkou okolo 10 m. K dodnes viditeľným zaujímavostiam hradu patria dve do skaly vyhĺbené štôlne, ktoré v dĺžke približne 6 a 20 m smerujú pod nádvorie a cisternu hradného jadra.
Archeológia Charakter hradnej dispozície a nálezy keramiky z 13. až 15. storočia umožňujú predpoklad vzniku fortifikácie najneskôr v priebehu 13. storočia, keď prudko vzrástol význam neďalekej Banskej Štiavnice. Poloha hradu medzi cestami v smere na Zvolen a Kremnicu, kde bola v roku 1328 zriadená mincovňa, umožňovala účinne kontrolovať pohyb na týchto komunikáciách. Archeologické nálezy naznačujú využívanie objektu ešte v 15. storočí, ale zmienka o blízkej studničke pod „starým hradom“ v zápise o jednom hraničnom spore z roku 1560 napovedá, že funkciu pred týmto dátumom už stratil. V tomto prípade, podobne ako pri iných zaniknutých a v listinách neuvedených hradoch, môže bližšie poznatky priniesť len budúci hĺbkový výskum.
Poloha
Obec: Podhradie
GPS: 48.498774,18.924739
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
