Koncom roka 2022 bolo na Slovensku vyhlásených 76 nových prírodných rezervácií, spoločne pomenovaných pod názvom Pralesy Slovenska. Rezervácie o celkovej výmere 6 461,66 ha aktuálne podliehajú najvyššiemu 5. stupňu ochrany.
V oblasti Poľany ide o tieto pralesy a pralesné zvyšky:
Poľana (Výmera: 494.39 ha)
V oblasti Poľany sa pralesy zachovali pomerne dlho. Ešte v 16. storočí bola prevažná časť tunajších lesov vďaka kráľovskej ochrane nedotknutá alebo len nepatrne ovplyvnená. Postupom osídľovania a civilizácie aj v tejto oblasti ostali z nich len fragmenty. Plošne najväčší prales nájdeme v najvyšších polohách Poľany v masíve kót Predná Poľana (1 367,1 m n.m.) a Poľana (1 457,8 m n.m.) v rámci Národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana a výnimočne aj mimo nej. Môžeme tu nájsť rôzne typy lesných biotopov. V najnižších polohách sú vyvinuté jedľovo-bukové kvetnaté lesy s dominanciou buka a hojným zastúpením jedle, ktorá tu dosahuje obvod až 430 cm. Ďalšie dreviny sa vyskytujú len ako prímes (smrek, javor horský, jarabina vtáčia…). V pásme bučín na skeletnatých lokalitách, sutinách či výraznejších dolinkách sú vyvinuté lipovo-javorové sutinové lesy.
Zastúpenie flóry
Aj v tomto biotope dominuje buk, avšak vysoké zastúpenie dosahuje ešte javor horský, podstatne s menšou frekvenciou sa vyskytujú brest horský, jaseň štíhly, jedľa a smrek, veľmi zriedkavo aj javor mliečny. Miestami na pásmo jedľo-bučín výškovo nadväzujú javorovo-bukové horské lesy, kde popri dominantnom buku a vtrúsenom javore horskom má významnejšie zastúpenie iba smrek, výskyt jedle je sporadický. Ostrovčekovite bol na západnom okraji územia zaevidovaný aj biotop jedľových a jedľovo-smrekových lesov, viazaný na okolie skalných výstupov, stabilizovaných sutín či veľmi strmých svahov. Plošne najväčšiu časť pralesov reprezentujú smrekové lesy, hlavne smrekové lesy vysokobylinné nadväzujúce na pásmo jedľo-bučín alebo javorovo-bukových horských lesov.
Najjužnejšia klimaxová smrečina na Slovensku
Popri výrazne dominantnom smreku tu hojnejšie rastie iba jarabina vtáčia, pravidelnejšie ešte javor horský, ktorý v čučoriedkových smrečinách chýba. V oboch typoch smrečín je výraznejšie vyvinuté krovinaté poschodie, tvorené popri zmladení drevín stromovej etáže hlavne zemolezom čiernym, ružou ovisnutou a v nižšom výškovom pásme a na južnej až juhovýchodnej expozícií aj bukom. V odbornej literatúre sa smrečina na Zadnej Poľane uvádza ako najjužnejšia klimaxová smrečina na Slovensku. V súčasnosti niektoré časti územia prechádzajú pomerne dynamickým vývojom (hlavne plochy smrečín na južných a juhovýchodných expozíciách) charakterizovaným postupným odumieraním stromovej vrstvy, ktoré je spojené s dynamickou obnovou týchto plôch nielen smrekom, ale aj bukom a sporadicky aj jedľou.
Narušená integrita
Priemerný vek porastov sa pohybuje od 180 do 230 rokov, najstaršie stromy dosahujú vek okolo 400-450 rokov. Dreviny tu dosahujú zaujímavé rozmery napr. buk 430 cm, smrek 410 cm, javor horský 450 cm, jaseň štíhly 290 cm, brest horský 280 cm, jarabina vtáčia 176 cm. Celkovo na Zadnej Poľane zachoval prales v štyroch väčších enklávach a na ďalších 4 miestach môžeme nájsť pralesové zvyšky s výmerou pod 20 ha. Integrita pralesov v niektorých častiach bola narušená pastvou dobytka a ťažbou dreva v dávnejšej minulosti. Rozsiahle plochy prirodzených a prírode blízkych lesov rôznych typov v rôznom štádiu vývoja vytvára ideálne a jedinečné podmienky pre množstvo vzácnych a chránených druhov fauny od bezstavovcov až po veľké šelmy.
Pomerne vážnym problémom v niektorých častiach tohto územia je rozsiahle poškodzovanie prirodzeného zmladenia jeleňom, čo vedie k výraznej stagnácií odrastania obnovy niektorých drevín (najmä jedľa, jaseň a javor). Napriek skutočnosti, že cez územie NPR prechádza viacero turistických trás, priamo cez lokality s charakterom pralesa prechádza iba ich nepatrná časť. Lokalita je súčasťou CHKO Poľana, biosférickej rezervácie Poľana a územia európskeho významu SKUEV0319 Poľana. Územie NPR, ako aj celej CHKO Poľana, je už dlhodobo využívané na vedecký výskum.
Ďalšie nové chránené rezervácie v oblasti Poľany
Hrochoťská dolina ( Výmera: 46.49 ha)
Na strmých južne orientovaných svahoch Hrochotskej doliny pod kótou Kruhy (893,1 m n.m.), cca 3 km východne od obce Očová, sa nachádza komplex zachovalých listnatých a zmiešaných lesov. Prales zaberá rôzne široký pás v nadmorskej výške od 630 do 860 m. Bučiny, jedľové-bučiny, lipovo-javorové sutinové lesy a dubovo-hrabové lesy sa tu striedajú v závislosti od prírodných podmienok. Na výslnných hrebienkoch dominuje dub zimný, dub cerový a hrab, ojedinele sa tu vyskytuje aj dub žltkastý. Dubiny majú miestami z dôvodu extrémnosti stanovišťa (plytká pôda) až lesostepný charakter.
Buk s javorom horským a lipou malolistou sa uplatňuje v dolinkách s vyššou vlhkosťou. Zaujímavosťou sú dubiny s prímesou jedle na menej extrémnych stanovištiach. V redších častiach je vyvinutá bohatá bylinná a krovinová etáž. Aj keď na prevažnej časti územia o výmere 47 ha sa jedná o menej vzrastlé lesy, nájdu sa tu aj dreviny mohutných rozmerov, ako napr. dub zimný s obvodom kmeňa 335 cm a buk lesný s obvodom kmeňa 340 cm. Lokalita je v prevažnej miere súčasťou CHKO Poľana a SKUEV Poľana. Priamo do pralesa nevedie žiadna turistická značená trasa, jedna však prechádza súbežne vedúcou dolinovou asfaltovou cestou. Integrita pralesa bola v niektorých okrajových častiach v minulosti narušená ťažbou dreva, vo východnej časti priesekom pre 22 kV el. vedenie.
Bystrý potok (Výmera: 12.91 ha)
Výnimočne zachovalá ukážka sutinových lesov a jedľo-bučín nachádzajúca sa v okolí vodopádu Bystrého potoka. Porasty sú bez známok po ľudskej činnosti (s výnimkou bezprostredného okolia vodopádu) napriek tomu, že okolie je dobre sprístupnené a intenzívne využívané. Stromy, najmä buky tu dosahujú značných dimenzií. Najhrubší zaevidovaný buk mal priemer 446 cm. V povodí Bystrého potoka bolo ešte v 50. rokoch 20. storočia niekoľko desiatok hektárov lesov podobného charakteru. Pralesom na krátkom úseku prechádza zeleno značkované turistická trasa zo Skliarova k horskému hotelu Poľana.
Bukovina (Výmera: 7.87 ha)
Pralesový zvyšok sa nachádza na južne orientovanom svahu Hrochotskej doliny v nadmorskej výške cca 1 180 – 1 260 m približne 300 m juhozápadne od kóty Bukovina. Lokalitou neprechádza žiadna turistická značená trasa ani lesnícky chodník, v tesnej blízkosti južného okraja sú vybudované lesné cesty. Zvyšok je súčasťou CHKO Poľana a súčasne aj územia európskeho významu SKUEV 0319 Poľana. Stopy po ťažbe dreva nie sú na lokalite viditeľné, ale v tesnej blízkosti lokalít je čerstvo realizovaná ťažba dreva. Hrubé odumreté drevo sa vyskytuje v nadpriemernom zastúpení (stojace aj ležiace). Vegetácia územia je typická pre biotop lipovo-javorových sutinových lesov a pre biotop bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov. Výrazné sú i skalné útvary vyvretých hornín a miestami i suťoviská. V stromovej etáži sa presadzuje hlavne buk lesný, smrek, jedľa biela a javor horský.
Bútľavka (Výmera: 26.09 ha)
Na južne orientovaných svahoch vnútornej časti kaldery Poľany, juhovýchodne od kóty Žiar (1 167,8 m n.m.) bola v roku 1988 vyhlásená štátna prírodná rezervácia Pri Bútľavke (v súčasnosti PR Pri Bútľavke). Prales nájdeme v samotnej rezervácii a v malých častiach porastov susediacich s PR na východnej a západnej strane. Veľkej členitosti územia, množstvu skalných útvarov a strmosti svahov môžeme vďačiť za zachovanie tunajších lesov bez zásahu človeka. Na podstatnej časti lokality dominuje buk s prímesou ostatných listnáčov, ako sú javor horský, javor mliečny, jaseň štíhly, brest horský, jarabina vtáčia, vŕba rakyta.
Z ihličnatých drevín sa výrazne uplatňuje jedľa, menej smrek a výnimočne tis. Zaujímavé sú výrazné skalné rebrá, vypreparované z vyvrelých hornín, ktoré miestami vystupujú až nad lesný porast. Celkove boli na tomto území v nadmorskej výške od 920 do 1140 m n.m. s výmerou takmer 27 ha zaznamenané dva druhy biotopov, a to lipovo-javorové sutinové lesy a bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. Pralesový charakter dotvára množstvo hrubého odumretého dreva mimoriadnych rozmerov.
V dolinkách medzi skalnými rebrami s dostatkom vlahy a humusu dreviny dosahujú značných dimenzií, napr. buk s obvodom kmeňa 380 cm, jedľa s obvodom kmeňa 430 cm a javor mliečny s obvodom kmeňa 345 cm. Lokalita je súčasťou CHKO Poľana a SKUEV Poľana. Cez prales, ani okrajom, neprechádza žiadna turistická značkovaná trasa, v severnej časti ho však pretína málo využívaná lesná cesta.
Koryto (Výmera: 6.96 ha)
V závere Detvianskeho potoka pod Prednou Poľanou v nadmorskej výške 1060 až 1180 m sa nachádza pralesový zvyšok Koryto. V pralesovom zvyšku sa nachádza biotop kvetnatých bučín, ktorý na sutinových miestach strieda biotop javorových sutinových lesov, ale len vo veľmi nízkom zastúpení. Dominantnou drevinou je buk lesný, ktorý sa strieda s jedľou bielou a smrekom obyčajným. V menšej miere sa uplatňuje aj jaseň štíhly a javor horský, prípadne jarabina vtáčia a ďalšie dreviny. Územie bolo v minulosti pravdepodobne nepatrne ovplyvnené uhliarením a po okrajoch vyznačeného zvyšku boli zaznamenané staršie pne.
V okolí nadväzuje na zvyšok niekoľko veľmi kvalitných prírodných lesov približne do výmery 25ha, ktoré v prípade nezasahovania môžu byť sekundárnymi pralesmi v horizonte 50 rokov. V dolinke, kde je terén sutinovejší, miestami sa vytvára až blokovisko je les mimoriadne dynamický, v okolí na priaznivejších miestach je prales prevažne v štádiu optima. Ponad zvyšok je vybudovaná nová asfaltová približovacia cesta, ktorou je vedený aj turisticky značená trasa. Zvyšok je dostupný aj ďalšími cestami vedenými dolinou a vrstevnicou nižšie.
Kútik (Výmera: 8.61 ha)
Zvyšok kedysi rozsiahlych prirodzených jedľovo-bukových a sutinových lesov v strmom členitom teréne. V povodí Bystrého potoka bolo ešte v 50. rokoch 20. storočia niekoľko desiatok hektárov lesov podobného charakteru. Porasty tvorí najmä buk, hojná je jedľa, početnejšiu prímes tvoria smreka a javor horský, zriedkavo sa vyskytujú aj ďalšie dreviny.
Bartkovo (Výmera: 8.19 ha)
Na lokalite sa zachovala pekná ukážka prírodných jedľovo-bukových lesov s prímesou smreka, javora horského a jaseňa štíhleho. Rozsah nadmorských výšok sa pohybuje od 800 – 840 m n.m. Vertikálna štruktúra lesa je veľmi diferencovaná, v prirodzenom zmladení dominuje buk. Na lokalite sa nachádza dostatok mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu. Nachádzajú sa tu aj stromy blízko svojho maximálneho fyzického veku. Niektoré z nich dosahujú zaujímavé dimenzie, napr. bol zaznamenaný buk s obvodom 310 cm, jedľa s obvodom 360 cm. V blízkosti lokality sa nachádzajú bývalé pasienky, preto možno predpokladať, že lokalita bola v minulosti z časti ovplyvnená pasením.
Na historickej leteckej snímke z roku 1950 bol cez lokalitu identifikovaný priehon. V posledných desaťročiach bola lokalita ovplyvnená aj spracovaním jednotlivých vývratov, resp. jednotlivou ťažbou stromov. Ovplyvnenie nie je výrazné, stopy po ťažbe sa nachádzajú hlavne pri okrajoch lokality. Spodným okrajom lokality prechádza nespevnená lesná cesta.
Zdroj: Štátna ochrana prírody SR, PRALES o. z.
