Múzeum a pamätník v Nemeckej sa nachádza na miestach, kde nemecké jednotky a príslušníci POHG v januári 1945 popravili do 900 osôb. Expozícia je venovaná jednej z najtragickejších kapitol slovenských novodobých dejín – represáliám nemeckých nacistov a ich domácich kolaborantov z radov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG) a príslušníkov nemeckej národnostnej skupiny.
Dnešným tipom na výlet zavŕšime trilógiu, venovanú 80. výročiu Slovenského národného povstania. V tomto roku sme vás už zaviedli na Kalište aj do Kremničky pri Banskej Bystrici. Tentokrát sa vyberieme do Nemeckej. V januári 1945 sa miestna vápenka stala miestom tragických udalostí.
Vápenka
Na mieste dnešného pamätného miesta stála kedysi továreň na výrobu vápna, tzv. vápenka. V dňoch od 4. do 11. januára 1945 tu uskutočnila nemecká nacistická jednotka Einsatzkommando 14 v spolupráci so slovenskými Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy masové popravy stoviek obetí. Miesto sa nachádza v Ráztockej doline a popravy sa tu uskutočňovali tajne, tak aby ich občania Nemeckej nespozorovali. Bol to jeden z najväčších vojnových zločinov spáchaných na území Slovenska.
Kofroňovu vápennú pec v Ráztockej doline na rozhraní chotárov Nemeckej a obce Ráztoka si fašisti na masové vraždenie nevybrali náhodou. Vápenka sa im javila ako najschodnejšia cesta z hľadiska bezpečného zahladzovania stôp.
Popravy
Od 4. do 11. januára 1945 sa tu odohrala hrôza, ktorá navždy poznačila miesto na Horehroní. Ľudí privážali na nákladných autách z banskobystrickej väznice. Obeť kľačiacu nad ústím pece strelili do tyla a sotili do plameňov. Spolu s nimi hádzali do pece aj asfalt, aby nebolo cítiť zápach vznikajúci pri spaľovaní ľudských tiel a aby sa vytvoril hustý čierny dym, ktorý mal zahaliť celú akciu. Popravy vykonávali spravidla ráno a večer. Počas nich všetky prístupové cesty k vápenke blokovali stráže. Aby nemeckí fašisti a ich slovenskí prisluhovači zakamuflovali svoje zverské vyčíňanie, popol a časti telesných pozostatkov mŕtvych sypali do Hrona. Pred popravou svoje obete obrali o všetky cennejšie veci.
Obete
Celkovo bolo počas niekoľkých dní zavraždených od 450 do 900 ľudí, pričom väčšina súčasných historikov sa prikláňa skôr ku spodnej hranici vyčíslenia zavraždených. Presný počet ľudí, ktorí tu prišli o život, sa však nedá určiť. Mnohí z nich totiž neboli zaevidovaní v žiadnych spisoch a boli popravení bez súdu. Medzi zavraždenými boli nielen rasovo a nábožensky prenasledované osoby (t.j. Židia a Rómovia), ale aj slovenskí a zahraniční partizáni (okrem Slovákov aj Česi, Rusi, Francúzi, členovia americkej vojenskej misie, či rumunská študentka), odporcovia fašizmu a tiež tí, ktorí pomáhali týmto ľuďom, príp. ďalšie podozrivé osoby. Obeťami boli nielen muži a ženy, ale aj deti (podľa niektorých zdrojov, najmladšie dieťa, ktoré tu zahynulo, malo len 8 týždňov).
Pamätník
Po vojne bola vápenka (resp. jej časť, ktorá nebola zničená) zreštaurovaná a vytvorili z nej pietnej miesto, pripomínajúce tragické udalosti, ktoré sa na jej pôde odohrali.
V roku 1958 pristavili vedľa vápenky pamätník, ktorý pozostáva z dvoch častí – zo sochy pripomínajúcej plameň pece a pred ním je socha kľačiacej ženy s rozpaženými rukami. Autorom sochy plameňa je akademický sochár Alexander Vika a vyrobená je z bieleho cementu a mramorovej drte, jej výška je 12,50 m. Na pamätníku spolupracovali aj M. Beluš, E. Stančík a A. Bél. Socha kľačiacej ženy je z dielne akademickej sochárky Kláry Patakiovej, vyrobená je z bronzu a jej výška je približne 3,00 m. K pamätníku však pribudla až dodatočne v roku 1961. V roku 2001 sochu ženy vážne poškodili vandali, ktorí sa ju pokúšali odtiahnuť do zberných surovín. O jej opravu sa postaral akademický sochár Ján Filo.
V roku 1962 tu vznikla aj pamätná izba, ktorá je od roku 2002 v správe Múzea Slovenského národného povstania a nachádza sa v nej stála expozícia venovaná udalostiam z roku 1945 a pamiatke obetí. Expozícia pozostáva z informačných tabúľ, ktoré popisujú masové popravy nielen v Nemeckej, ale aj v ďalších obciach na Slovensku, nachádzajú sa tam aj predmety, ktoré patrili zavraždeným obetiam. Súčasťou výstavy je aj premietanie filmu – autentických záberov z odkrývania masových hroboch v povojnových rokoch.
Na stene pamätného múru vedľa pece na vápno sa nachádza nápis Pamätník Nemecká. Podľa pamätníkov sa tam však v minulosti nachádzal aj jeden verš z Kostrovej básne:
„ Pamätaj živý na obete boja, na utrpenie padlých pomysli, ako šli do ohňa a do príboja, za tvoje sny a tvoje pomysly. “
Ján Kostra
Poloha
Obec: Nemecká (Ráztoka)
GPS: N48°48’33“; E19°24’7“
Autobus: 110 Banská Bystrica-Podbrezová-Brezno
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Foto: Jočito Jozef Adamčík
